Vstup do kontajnerov na separovaný zber je obmedzený retiazkou. Pre tuposť mnohých z nás
Slovensko akoby v mnohých ohľadoch ešte stále patrilo medzi rozvojové krajiny. Nevieme sa správať k prírode, kade chodíme zanechávame po sebe bordel a svinčík, nie sme schopní vytláčať vzduch z plastových fliaš predtým ako ich vyhodíme do smetí, v parkoch a na verejných priestranstvách chýbajú odpadkové koše, parkoviská a jarky za mestami či dedinami sú plné vyhodených háld stavebnej sute a plastových vriec naplnených sajrajtom všetkého druhu. Nepochopiteľné.
Elementárna úcta k hodnotám, prírode a verejnému majetku chýba stále mnohým z nás.
A aj z týchto dôvodov vznikol problém, o ktorom nám napísal náš čitateľ Roman z Trnavy. A nie je jediný. Podobné starosti ako Romana a jeho rodinu trápia aj mnohých ďalších obyvateľov mesta.
„Už dlhší čas mňa a moju rodinu rozčuľuje jedna vec, čakal som, že sa to zmení, ale stále sa nič nedeje. Ide o zber separovaného komunálneho odpadu. Nehovoriac o tom, že úroveň separovaného zberu je v Trnave na veľmi zlej úrovni, čo je na krajské mesto až nepochopiteľné. Z pozorovania si dovolím tvrdiť, že Trnavu v tejto oblasti predbehla nejedna obec.
A teraz ten konkrétny problém. V našej domácnosti odpad separujeme podľa toho, aké kontajnery máme na našom sídlisku k dispozícii (Prednádražie, Čajkovského ul.). Máme jeden kontajner na sklo, jeden na papier, plasty, tetrapaky a plechovky a ďalší na ostatný odpad. Nič moc, ale aspoň niečo. Problém sa týka žltého kontajnera na papier, plasty, tetrapaky a plechovky. Je to klasický odklápací kontajner s dvoma otvormi na vrchu a proti úplnému otvoreniu je chránený reťazou a visiacou zámkou, dá sa otvoriť asi na 15 cm. A toto je kameň úrazu. Podľa kompetentných sa zrejme papierom myslia len noviny, časopisy a poskladané kartóny, plastami sa myslia plastové fľaše, tetrapakmi obaly od džúsov a mlieka.
V našej rodine tento odpad dávame do 60 litrového vreca, ktoré naplníme asi 2-krát za týždeň. Nie sú to len noviny, časopisy, kartóny, fľaše; ale aj obaly od jogurtov, zmrzliny, použité papierové kuchynské utierky… jednoducho všetko z popísaných separovateľných materiálov.
Keď chceme tento odpad vyhodiť do kontajnera, tak musíme jednotlivé kusy vyťahovať z vreca a cez tú 15 cm štrbinu ich hádzať do kontajnera, inak ich tam nedostaneme. Je to nehygienické (väčšinou zároveň ideme na prechádzku s našou malou dcérkou), veľmi nás to zdržuje, ľahko sa pri tom ušpiníme…
Myslíme si, že v 21. storočí existujú spôsoby, ake separovaný zber urobiť nie len užitočný, ale aj príjemný a motivujúci pre masy ľudí. Ak by sme ja a moja rodina neboli presvedčení a správnosti a potrebe separovania odpadu, tak naše vrecia s vyseparovaným odpadom budú končiť v kontajneri na ‚ostatný‘ odpad. Myslím si, že veľa ľudí už takáto metóda separovaného zberu prestala baviť a celé ich úsilie o separovaný zber sa zúžilo na to, že občas hodia plastovú fľašu do nášho žltého kontajnera… Ja si takto separovaný zber nepredstavujem,“ uvádza vo svojom príspevku Trnavčan Roman.
O komplikovanom a pomerne neštandardnom režime „oretiazkovaných“ žltých kontajnerov určenými pre zber separovaného odpadu ako sú plastové fľaše a výrobky, plechovky, papier vedia aj na Mestskom úrade v Trnave.
„K čiastočnému uzatvoreniu kontajnerov určených pre separovaný zber odpadov retiazkou sme sa rozhodli po viacerých negatívnych skúsenostiach. Pokiaľ tieto žlté kontajnery fungovali v normálnom režime, tak sa v nich objavoval aj klasický komunálny odpad. Stačí len zopár takýchto vreciek a celý obsah kontajnera je znehodnotený a nepoužiteľný na separáciu a ďalšie spracovanie,“ vysvetľuje vedúci kancelárie primátora mesta Trnava Pavol Tomašovič.
Skúsenosti pracovníkov spoločnosti .A.S.A. Trnava, ktorá na území mesta zabezpečuje zber a uloženie komunálneho odpadu, podľa Tomašoviča hovoria, že množstvo Trnavčanov jednoducho nie je schopné či ochotné pri vyhadzovaní odpadkov rozlišovať, kam aký odpad patrí. Ľudia jednoducho vyhodia vrecia kam sa im chce. Bez rozmyslu. Tupo.
„Problémy spôsobovali aj vyberači odpadkov. Plastové fľaše a papiere z kontajnerov na separovaný zber po ich návšteve lietali po sídliskách. Z týchto dôvodov padlo rozhodnutie zabezpečiť žlté smetiaky retiazkou a zamedziť tak ich napĺňanie odpadom, ktorý do nich nepatrí. Uvedomujeme si, že ide o neštandardné riešenie, ktoré však vzniklo ako reakcia na správanie sa istej pomerne početnej skupiny obyvateľov mesta,“ dodal P. Tomašovič .
Ulož ako PDF