Mladý umelec reaguje na situáciu v spoločnosti: pamätníku z čias normalizácie prirobil kosák a kríž

Vynútený dodatok je názov praktickej časti bakalárskej práce študenta Trnavskej univerzity Tomáša Beňadika. Pre svoju prácu si vybral pamätník situovaný medzi námestím Jozefa Herdu a Rybníkovou ulicou. S partiou spolupracovníkov sa rozhodol jednoduchým bielym náterom obnoviť povrch monumentu, ktorý vznikol v polovici 70. rokov minulého storočia. Súčasťou pamätníku bol do roku 1990 aj kosák a kladivo. Symboly komunistickej moci boli krátko po revolúcii z pamätníku odstránené.

Vynútený dodatok: kosák a kríž zo zatepľovacieho polystyrénu

Po viac ako dvoch desaťročiach sa kosák na monument vrátil. Nie však v spoločnosti kladiva, ale symbolu kresťanstva – kríža. „Symboly sú vyrobené z recyklovaného zatepľovacieho polystyrénu. Touto inštaláciou chcem reagovať a prezentovať svoj názor na spoločenský vývoj v krajine za ostatných 20 rokov. Použitím polystyrénu prezentujem dočasnosť tejto inštalácie, pretože s nasadzovaním akýchkoľvek kosákov, kladív a iných ideologických symbolov sám nesúhlasím. Už aj samotným názvom Vynútený dodatok naznačujem, že k tomuto kroku ma donútila súčasná situácia na Slovensku. Až sa situácia zmení,ja sám, alebo ktokoľvek iný, môže tieto symboly z pamätníku odstrániť,“ vysvetľuje odkaz diela študent Trnavskej univerzity.

Pôvodná podoba pamätníku

Beňadikov spolupracovník, mladý trnavský sochár Martin Kochan pripomína, že autor poukazuje na z jednej strany klerizáciu spoločnosti a na druhej strane neschopnosť ľudí tejto krajiny vyrovnať sa s vplyvom socializmu. „Za ostatných dvadsať rokov v Trnave nevznikla žiadna socha, umelecké dielo alebo slobodné umelecké vyjadrenie. Na verejných plochách pribúdajú diela na politickú, komerčnú alebo historickú objednávku,“ poukazuje.

Dôležité je podľa Kochana nielen samotné zreštaurovanie pamätníku, ale najmä pridanie ďalšej vrstvy v podobe polystyrénového kosáka a kríža. Každá doba by podľa umelca mala po sebe zanechať niečo vlastné. „Keby sme dokázali zobudiť Ľudovíta Štúra a priviezli ho do Trnavy, nemalo by ho tu čo prekvapiť. Konzervujeme budovy a verejné priestory a nedávame im vlastnú myšlienku, nápad. Ide nám o to, aby aj ostatní ľudia mohli svojím vzdelaním participovať na verejnom priestore. Nechceme aby centrá našich miest boli len ukážkou práce archeológov, pamiatkárov alebo ľudí, ktorí dokážu maximálne urobiť obrubník na parkovisku,“ myslí si M. Kochan. Ako ďalej vraví, v snahe o vytvorenie priestoru pre mladých trnavských umelcov v rámci pripravovanej rekonštrukcie pešej zóny už rokoval aj s predstaviteľmi mesta Trnava.

M. Kochan (vľavo) a T. Beňadik (tretí sprava) skupinou spolupracovníkov

Tomáš Beňadik vo svojej bakalárskej práci nazvanej Moje deväťdesiate kritizuje verejné inštitúcie a orgány úradnej moci. Poukazuje na skutočnosť, že mladá generácia nemá veľa možností prejaviť sa a pôsobiť vo verejnom priestore. „Po viac ako dvadsiatich rokoch od revolúcie by sme veľmi radi získali pochopenie úradov a snažíme sa ukázať našu snahu a ochotu investovať napríklad aj vlastné prostriedky,“ hovorí a pokračuje:  „Chcel by som sa po dokončení bakalárskej práce pokúsiť o presadenie variantu, kde by sa s pamätníkom počitalo napríklad ako s legálnym graffiti boardom. Slovom, je dôležité, aby zostal ako spomienka na 70. roky, zvlášť keď plánovaná humanizácia priestoru medzi budovou UCM, Rybníkovou ulicou a objektom Sibamacu na námestí J. Herdu je skôr indiferentnou baumaxizáciou a nepočíta sa s osadením žiadneho nového diela,“ prezentuje svoj pohľad študent TU.

Mladí umelci zastávajú názor, že niekedy aj možno nevkusné diela z čias socializmu by na verejných priestranstvách mali zostať. Považujú ich za súčasť našej spoločnej pamäte. „Napríklad aj socializmus tu nebol náhodou, tiež na na niečo reagoval. Z histórie by sme si nemali vyberať len to, čo sa nám páči. Vyrábame si tu umelé baroko alebo klasicizmus, lenže história hovorí o našej spoločnosti aj z tej stránky, ktorá sa nám nemusí páčiť. Úrady v súčasnosti venujú priestor a prostriedky obnove a údržbe len tých pamiatok, ktoré im vyhovujú ideologicky alebo z komerčného hľadiska. Zastávam názor, že je potrebné akcpetovať aj tie diela, ktoré možno nie sú poplatné práve tejto aktuálnej dobe v ktorej žijeme,“ tvrdí Kochan.

Podľa Beňadika mesto Trnava vyznáva doktrínu, že sochy a pamiatky z minulého režimu by sa nemali likvidovať, ale ponechávať ako súčasť dedičstva. S týmto názorom sa sám stotožňuje a pripomína potrebu interpretácie takýchto diel.

Ako prezentujú mladí umelci, v organizácii podobných akcií by chceli v budúcnosti pokračovať. Ich snahou je dosiahnuť, aby si toto mesto dokázalo udržať sochárov, maliarov, umelcov a mnohých ďalších vzdelaných ľudí, ktorí dokážu obohatiť a život v meste a konkurovať konzumnému spôsobu života súčasnosti.

Ulož ako PDF
Napísal 21. apríla 2011 2:17. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Kultúra, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

21 komentárov pre “Mladý umelec reaguje na situáciu v spoločnosti: pamätníku z čias normalizácie prirobil kosák a kríž”

  1. 1
    danTT says:

    100% sa stotožňujem s názormi v článku a smekám širák pánové. Držím palce s plánmi a iniciatívami do budúcnosti, Trnava to potrebuje ako sol……..

    Thumb up 13 Thumb down 3

  2. 2

    podľa mňa Umelecký čin roku 2011 V TT.. paráda! :)

    Tento komentár vás zaujal... Thumb up 15 Thumb down 7

  3. 3
    DusanTT says:

    geniálna myšlienka!

    Thumb up 9 Thumb down 6

  4. 4
    teo says:

    To co je za bandu koko..v ??? Aka klerizacia ??? Touto cestou chcem autorom odkazat: „Drogy su zle !!!“ Ta banda primitivov evidentne vobec nerozoznava ze bolsevik cpal to svoje (kosak, kladivo, hviezdu a ine primitivne hesla) od autobusov cez volne travnate plochy az po uderne hesla na vsetkych statnych budovach uuuplne vsade. Ale o tom ze by na kazdej statnej institucii, vlakoch, autobusoch a volnych plochach boli natrepane nadrozmerne krize fakt nic neviem. Zaverom len dodam ze pri poslednom scitani ludu sa cca 90 percent Slovakov identifikovalo ako krestan. Takze ak sa niekde nahodou kriz najde na verejnom priestore tak podla scitania ludu by s tym nemalo mat problem cca 90 percent slovace. Je to pre tu bandu azda mala vacsina ???

    Tento komentár vás zaujal... Thumb up 7 Thumb down 20

  5. 5
    jožo says:

    Aká klerizácia spoločnosti, skôr boľševizácia spoločnosti, prezident (Kováč, Schuster, Gašparovič), bývalí „komouši“, Fico, Čič, Vtáčnik a neviem kto ešte,
    všetko aktívny bývalí členovia KSS a ako môže niekto spájať symbol kresťanstva
    so symbolom komunizmu, však to je abnormálne a zvlášť u študenta tvz.
    katolíckej Trnavskej univerzity, treba si spomenúť, čo robili v 50. rokoch minulého
    storočia kňazom, rehoľníkom, biskupom ŠtBáci a príslušníci milície, ktorí mali
    na čapiciach a kabátoch práve odznaky s kosákom a kladivom……. a k tej rekonštrukcii pamiatok, však ide o historické budovy, ktoré majú 500, 600 a neviem koľko rokov a tie treba zachovávať a moderných a extravagantných
    železo – sklenených budov máme až,až…… neviem si predstaviť skĺbenie tvz.
    „historického dizajnu a prvkov“ v centrách miest s Vašim „modernými, uletenými“ prvkami……. Stačí sa pozrieť ako pekne sa dá zakomponovať história s modernou architektúrou na polyfunkčnom objekte oproti balíkovému oddeleniu (tuším sa to volá u kráľa Ľudovíta, či tak nejako)

    Thumb up 7 Thumb down 7

    • 5.1
      ttss says:

      doteraz ubližovali kňazom, včul pedofilný kňazi ubližujú deťom. že aký paradox…

      Thumb up 3 Thumb down 7

    • 5.2
      icer says:

      A netreba zabudat, ako knazi a misionari „v mene kriza“ POZDVIHLI latinsku ameriku, kolko zien, ktore sa „nepodvolili“ vyhlasili za bosorky a upalili, kolko penazi „preplachli“ vo vatikanskej banke…. .
      KTO JE HORSI A KTO LEPSI?

      Thumb up 2 Thumb down 2

      • 5.2.1
        križiak says:

        A koľko Hitler a koľko Stalin, mongoli, turko – tatári, Bátorička
        a neviem kto ešte. Si ty ale múdry??? A čo by bolo z tých primitívnych
        indiánskych kmeňov, takto majú aspoň akú – takú civilizáciu, mnohí
        latisnko-americkí zbohatlíci sú bohatší ako naša republika,
        tak o čom trepeš, dali im vzdelanie, základnú zdravotnú staroslivosť,
        civilizáciu a neviem čo ešte….. Pinochet, Hugo Chavez, Juan Perón a
        neviem kto ešte „stavali“ na základoch civilizácie, ktorú začali
        „dovážať“ kolonizátori (kresťania) do týchto oblastí, kde zastal čas…
        a nejaké obete, vždy boli aj budú, ale na Džugašviliho nemá nikto…..
        To bol „pravý“ boľševik….

        Thumb up 2 Thumb down 0

    • 5.3
      Fraktalista says:

      Teda, to s tou budovou oproti balikovehmu oddeleniu myslis vazne? Ved sa to tam vobec nehodi, je to ako past na oko. Moderna sklenena budova uprostred historickeho centra…takto to centrum uz uplne stratilo ducha, mame tam zmes vsetkych dob – historickej, komunistickej (ROH) a teraz aj megalomanskej kapitalistickej.

      Thumb up 0 Thumb down 1

  6. 6
    Will says:

    Ako recesia veľmi dobré.
    Myslím si, že autor chcel poukázať tiež na skutočnosť, že spomínaní boľševici vzhľadom na zmenu režimu rýchlo odstránili symboly komunizmu, ale väčšina z boľševikov sa po 20 rokoch dnes považuje za demokratov a poniektorí aj za kresťanských….
    Preto si myslím, že autorovi tam nejaký ten symbol chýbal…..

    Tento komentár vás zaujal... Thumb up 19 Thumb down 2

  7. 7
    Tomáš Beňadik says:

    v prvom rade dakujem podporovatelom, a avizujem, ze by som v spolupraci s martinom kochanom a verejnostou rad zorganizoval niekolko pozitivnych prispevkov do verejnoho priestoru, najblizsie to asi bude jednoduche ocistenie fontany za strediskom socialnej starostlivosti na druzbe (okrem ineho sme inspirovani aj prazskou skupinou ladvi).
    k inym ohlasom dodavam:
    ano, urcitymi praktiky sucasnej doby povazujeme za nie celkom stastne (nezavisle od toho, ci ide o post-bolsevizmus, alebo fanatickeho krestanstvo): roku 1993 bola torjicka (po ideologickom odstraneni komunistami) reinstalovana nielen na mierne inom mieste, ale aj inak otocena – celnou stranou do namestia, tato bola kedysi orientovana smerom na mestsku vezu; v sucasnosti sa v presove ide stavat viac ako 33-metrovy kristus len preto, lebo povodny 30-metrovy projekt predbehlo polsko; na mestskej vystave fotografii neboli pred 2 rokmi vystavene moje fotografie prerabky domu klutury, zjavne len preto, ich ktosi nemal odvahu vystavit; nedavno bol z postu riaditela galerie odvolany v. beskid, ktory spolu so svojim timom galeriu v meste ako prvy zviditelnil a pozdvihol na stredoeuropsku uroven; nehovoriac o vsetkych svatoplukoch, ferdinandoch durcanskych a madarskych kraloch…
    este dodavam, ze minimalne jeden z ucastnikov akcie sa tiez povazuje za veriaceho, a dodatok neberie ako urazku viery, ale ako kritiku niektorych institucii a tlakov.
    co sa tyka rekonstrukcie pamiatok a historickych stvrti, vseobecne sa uznavaju aj odvazne projekty ako louvre, centre georges pompidou v parizi, mumok vo viedni…(nie nahodne je spojenie novych architektur s umenim – tie sa stavaju turistickou atrakciou, prinasajucou zisk. ved preco roku 1997 postavili v krachujucom postindustrialnom bilbau kolosalne guggenheimovo muzeum? pokial ide o trnavsku sochu papeza jana pavla II., bolo avizovane, ze pritiahne velky pocet turistov. zvycajne sa, zial, polske autobusy zastavuju len „na fotku a jednu kavu“)…aj trnavske roh, ci od jednota su dodnes povazovane ze jedny z najvyraznejsich architektur 20. storocia, bellusov vodojem priam za skvost (odporucam „slovenska architektura od jurkovica po dnesok“ od matusa dullu z fa stu), skodi im vacsinou len neudrziavanie a neodborne zasahy. v pripade vodojemu ocenujem dobru rekonstrukciu, aj naznak spristupnenia. co sa tyka samotnej budovy u krala ludovita, nie je zla, no nie je to ani nic vynimocne, cim by bol navstevnik zaujaty.

    Thumb up 13 Thumb down 5

    • 7.1
      danTT says:

      Zdar, tie tvoje návrhy ROH by ma zaujímali, skus to niekde zavesiť a daj vedieť, myslím si že zo „škaredého káčatka“ ktorého sa už asi nikdy nezbavíme, by mohla byť po úpravách v duchu moderného umenia a iluminícií zaujímavá dominanta……takto je to taký osekaný brutalizmus no mohlo by to byť veˇmi zaujímavé…sám si vymenoval x stavieb, toto naše ROH by bohlo byť niečo podobné v malom…..
      Držím palce v ďalších akciach.

      Thumb up 0 Thumb down 1

  8. 8
    eddy says:

    Co je to recyklovatelny polystyren? Jej máme predlzeny vikend. Parada

    Thumb up 0 Thumb down 0

  9. 9
    db says:

    …v povodnej budove u krala ludovita stari rodicia tomasa prezivali prve roky manzelstva :)……ostatne roky ziju pobliz „zkulturneneho“ pamatnika…..ak humanizacia s prioritou prevazne parkovacich miest ma potriet jednoznacnu identitu zakuti miest nasho detstva, dospievania…..sme na tom horsie ako za totality….sed a anonimita sidlisk sa este prehlby,
    ….s minulostou sa treba naucit suzit nielen pre nostalgiu, poucenie…..

    Thumb up 0 Thumb down 2

  10. 10
    velkovajciak says:

    sotva sa nájde priestor pre ne-agilné umenie, keď verejný priestor i život v SR riadi samí inžinier typu Horákov… druhá vec je, či ono umenie dneška pre verejné priestory by bolo aj pozerateľné…
    a do pamiatkarov sa láskavo neobúvajte! ako jediní totiž vyžadujú – aj to len na malom zvyšku kultúrneho dedičdstva Slovenska – uplatňpvať tradičné, rukodielne a remeselné techniky a postupy, ktorými sa vyznačuje aj práve umenie, a ktoré tak odlišuje pamiatky od ostatnej tuctovej stavebnej produkcie á la Baumax…

    Thumb up 3 Thumb down 2

    • 10.1
      vlaDyka says:

      …do pamiatkárov sa obúvať netreba, to je fakt.
      Ale čo sa doteraz udialo v Trnave vďaka „tvorivým usmerneniam“ s pamiatkovým prístupom častokrát nemá nič spoločné….ani náznakom.

      Thumb up 3 Thumb down 3

  11. 11
    vlaDyka says:

    Tak kosák už nejaký protestujúci od…pratal. Kríž mu nevadil. …asi sa potreboval zahrať sa na križiaka a niečo odseknúť.
    A pritom isto ani netuší, ako trefne ponechal kríž na čisto socialisto-komunistickej agitačnom diele.
    ;(

    Thumb up 5 Thumb down 4

  12. 12
    jojo says:

    dajte nejak vediet ked pojdete riesit tu fontanu na druzbe. urcite sa par ludi prida.

    Thumb up 5 Thumb down 0

Napíš komentár

reklama
Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané.