reklama

Trnava chce byť pripravená na dopady klimatických zmien

V spolupráci s Karpatským rozvojovým inštitútom (KRI) chce trnavská samospráva lepšie reagovať na dopady súvisiace s klimatickými zmenami.

Obaja partneri v zastúpení riaditeľa KRI Andreja Šteinera a primátora mesta Trnava Vladimíra Butka podpísali Zmluvu o partnerskej spolupráci, čím otvorili projekt Mestá a obce odolné na dopady zmeny klímy – trnavská inšpirácia.

Dopady klimatickej zmeny zohrávajú významnú rolu v ďalšom rozvoji každého územia.

butko-steiner
Primátor V. Butko a A. Štenier z KRI podpísali zmluvu o partnerstve

V trnavskom regióne poklesol ročný úhrn zrážok za ostatné dve desaťročia o 15 až 20 percent, vlny horúčav a výskyt období s kumulovanými výskytom teplôt nad 30 stupňov sa zdvojnásobili.

K významným zmenám dochádza aj v celkovej distribúcii zrážok – zvyšuje sa extrémnosť jednodňových až päťdňových úhrnov, na druhej strane dochádza k výraznému nárastu dĺžky a výskytu tzv. suchých – bezzrážkových období.

Scenáre dopadov zmeny klímy predpovedajú aj pre náš región nárast extrémnych teplôt a dĺžky ich trvania, predlžovanie období sucha, ktoré budú „kompenzované“ krátkodobými a veľmi intenzívnymi zrážkami. Klimatológovia predpovedajú aj zosilnenie búrok v teplej časti roka, častejší výskyt silného vetra, víchric či tornád.

Na Slovensku veľmi chýbajú praktické príklady ako sa na danú situáciu pripraviť či reagovať. Sme veľmi radi, že sme boli oslovení svojím partnerom, samosprávou mesta Trnava, ktorá si uvedomuje potrebu spoločných systémových krokov pre začlenenie adaptácie na dopady zmeny klímy do spravovania svojho územia, s dôrazom na potrebu vytvárať podmienky a nástroje pre zapájanie širokej verejnosti do tohto procesu,“ povedal Andrej Šteiner.

Podľa slov primátora Butka mesto Trnava v oblasti ochrany životného prostredia už dnes nezaostáva a snaží sa aktívne zapájať do „zelených“ projektov.

Autobusy MAD s pohonom na zemný plyn, zhodnocovanie a triedenie odpadov, výroba kompostu alebo účasť na projektoch Udržateľný rozvoj miest, Hlavné mestá biodiverzity a ďalšie aktivity dokazujú, že Trnava má záujem na riešení problematiky životného prostredia. Cítim, že časť verejnosti začína byť právom citlivá na otázku zelene, zelených pásov, zmeny územných plánov a vyjadrujú k tomu svoj postoj. Tieto otázky budú pre nás stále dôležitejšie.
Podpis zmluvy s Karpatským inštitútom zohľadňuje potrebu odbornejšieho pohľadu na zmeny klimatických podmienok. Mesto vytvára priestor k tomu, aby sa tento problém v prvom rade pomenoval, a aby mesto kvalifikovanejšie riešilo problémy, ktoré prináša život, a o ktorých si časť spoločnosti myslí, že sú možno najdôležitejšie
,“ uviedol Vladimír Butko.

Projekt Mestá a obce odolné na dopady zmeny klímy – trnavská inšpirácia je zameraný na zvýšenie pripravenosti miest reagovať na dopady zmeny klímy a adaptovať sa na ne tak v plánovacích ako aj každodenných činnostiach.

Projektové aktivity sa sústredia na komplexný proces adaptácie sa na dopady zmeny klímy v meste Trnava – cez proces mobilizácie verejnosti, vytvorenie mestských partnerských a odborných štruktúr, vypracovanie Adaptačnej stratégie až po realizáciu konkrétnych spoločných mestských a individuálnych občianskych opatrení, ako inšpirácie pre ďalšie mestá na Slovensku.

Veľkým problémom miest sa v ostatných rokoch stáva aj otepľovanie ovzdušia v dôsledku pribúdania asfaltových plôch veľkých parkovísk, striech nových budov a výrobných hál, či úbytku stromov a zelene.

Riešení je samozrejme viacero. Uprednostňujeme výstavbu podzemných parkovísk alebo parkovacích domov, výsadbu zelene na strechách nákupných centrier, obytných domov, výrobných hál. Zelené strechy dokážu efektívne ochladzovať nielen interiéry budov, čím sa šetrí na spotrebe energie klimatizácií, ale aj okolité prostredie.
Vynikajúcim príkladom na znižovanie emisií, ktorý už v Trnave funguje, je používanie hromadnej dopravy na plyn. Rovnako je veľmi dôležité využívanie cyklodopravy v mestách. V západnej Európe je tento spôsob dopravy veľmi preferovaný. Ide o jeden z najlepších spôsobov ako znižovať emisie a zároveň si ľudia používajúci v meste bicykel život viac užijú a sú viac motivovaní zasahovať do chodu verejnej správy, aby budovala cyklocesty a starala sa lepšie o svoje mesto
,“ poznamenal klimatológ Jozef Pecho.

V súčasnosti neexistujú komplexné príklady ako systémovo reagovať na dopady zmeny klímy v mestskom prostredí, prevláda aj nedostatočné povedomie o hrozbách, ktoré môže spôsobiť. Téma klimatických zmien zatiaľ sa zatiaľ nenachádza medzi prioritami na úrovni štátu ani samospráv, hoci predpovede naznačujú reálne hrozby pre rozvoj miest, zdravie ľudí a majetok.

Financovanie projektu, ktorý potrvá do konca februára 2015, je zabezpečené z prostriedkov Programu švajčiarsko-slovenskej spolupráce vo výške 152-tisíc eur, Karpatský rozvojový inštitút prispeje sumou 12-tisíc a mesto Trnava 4380 eur.

Ulož ako PDF
Napísal 1. mája 2013 11:14. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

Napíš komentár

reklama
Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané.