reklama

Pesticídy majú v Trnave červenú. Najväčšie plochy zelene v meste budú ošetrované ekologicky

Trnava bude pravdepodobne prvým mestom na Slovensku bez pesticídov. Zmluvu s občianskym združením Zóny bez pesticídov podpísal primátor Trnavy Peter Bročka vo štvrtok 11. októbra a následne osadili spoločne s predsedom tohto združenia Ivanom Iľkom prvý jedinečný piktogram označujúci zónu bez pesticídov v Sade Antona Bernoláka. Trnava, ktorá aj doteraz používala pesticídy len vo výnimočných prípadoch, ich úplne vylúči v siedmich oblastiach mesta s najväčšími plochami zelene.

Občianske združenie Zóny bez pesticídov založil študent biológie a chémie na Pedagogickej fakulte Trnavskej univerzity Bc. Ivan Iľko s podporou vedúceho katedry biológie TU prof. Alfréda Trnku a prorektorky TU biologičky doc. Viery Peterkovej. Cieľom tohto združenia je iniciovať v mestách, školských areáloch a lesoch vznik zón obhospodarovaných bez použitia pesticídov a ponúkať iné praktické spôsoby údržby zelene v duchu trvalo udržateľného rozvoja.

Sedem zón bez pesticídov vzniká v oblastiach Trnavy s parkmi, kde sa môžu najviac prejaviť priaznivé účinky nového spôsobu údržby zelene.

„Na týchto plochách sa budeme v spolupráci s odborníkmi na ekológiu starať o dreviny, trávniky a ostatné rastliny podľa ekologických zásad a používať proti škodcom rôzne prírode blízke postupy. Situáciu budeme pozorne sledovať a po preskúmaní a vyhodnotení dôsledkov zvážime rozšírenie zón bez pesticídov aj na ostatné časti mesta,“ hovorí Ing. Veronika Srdošová z referátu správy zelene odboru dopravy a komunálnych služieb mestského úradu.

FOTO: Mesto Trnava

Rozhodnutie Mesta Trnavy je motivované snahou zlepšovať kvalitu životného prostredia nielen pre súčasných Trnavčanov, ale aj pre ďalšie generácie. Tento cieľ sa s používaním pesticídov nedá dosiahnuť. Ich negatívne dôsledky na hmyz, opeľovačov, vtáctvo, ryby a mikroorganizmy sú alarmujúce.

Pod vplyvom pesticídov klesá biodiverzita, narúša sa prospešná symbióza rastlín s mykoríznymi hubami a schopnosť symbiotických baktérií viazať dusík vo forme, ktorú rastliny dokážu využívať. Ukazuje sa, že nezanedbateľné sú aj možné účinky na ľudské zdravie.

„Všetky pesticídy sú istým spôsobom škodlivé, môžu kontaminovať pôdu, vodu alebo sa preniesť vzduchom. Napríklad glyfosát bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej Inštitútom pre výskum rakoviny za potenciálny karcinogén. Málo sa hovorí o tom, že sa dostáva do potravinového reťazca. Glyfosát a jeho rezíduá boli detekované dokonca v pive či v ľudskom moči,“ hovorí Ivan Iľko.

So svojimi argumentmi nie je osamotený. Už v septembri 2015 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky adresoval Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu výstrahu s návrhom opatrení na ochranu verejného zdravia spočívajúcich v neaplikovaní prípravkov s glyfosátom na verejných priestranstvách ako sú parky, ihriská, rekreačné plochy, okolie školských a zdravotníckych zariadení, obytné zóny atď.

Viacero dokumentov s analýzou negatívnych vplyvov pesticídov na prírodu a ľudské zdravie zverejňuje na svojej webstránke lesoochranárske združenie VLK, na poplach bijú ďalšie občianske združenia a pridáva sa aj verejnosť. Petíciu Proti pesticídom, ktorú minulý rok zorganizoval Greenpeace Slovensko, podpísalo viac ako päťdesiattisíc ľudí.

Trnavčania sa však nemusia báť, že pred podpisom zmluvy so združením Zóny bez pesticídov boli na prechádzkach mestom vystavovaní účinkom týchto chemických látok.

„Mesto Trnava ich ani doteraz pri údržbe zelene bežne nepoužívalo. Každé výnimočné použitie, napríklad pri inváznych drevinách na lokálne ošetrenie reznej plochy alebo pri mimoriadnom výskyte žravého hmyzu, bolo dôkladne zvážené a prehodnotené. Ochrana pagaštanov pred ploskáčikom pagaštanovým sa však musí vykonávať aj naďalej, ale šetrnejšími spôsobmi, napríklad s použitím injektora do kmeňa dreviny alebo feromónovými lapačmi,“ zdôrazňuje Veronika Srdošová.

(ts)

MAPA ZÓN BEZ PESTICÍDOV

Ulož ako PDF
Napísal 12. októbra 2018 0:33. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

22 komentárov pre “Pesticídy majú v Trnave červenú. Najväčšie plochy zelene v meste budú ošetrované ekologicky”

  1. 1
    Sekera says:

    Mesto bude namiesto pesticídov používať sekery a píly a radšej vyrúbe parky tak ako chce Staničák, Ružák a Zelený Kríček.

  2. 2
    fero says:

    Už sa teším na prírode blízke postupy proti potkanom…mozno bude nová mestská aktivita chyť si svojho potkana 🙈🙈🙈

  3. 3
    Americkí vedci zistili, že... says:

    …pesticídy vo forme púdru by mohli podporiť aj po prudší rast vlasov…
    Či?

  4. 4
    Teta says:

    V článku sa píše: „Mesto Trnava ich (pesticídy) ani doteraz pri údržbe zelene bežne nepoužívalo…“ O čom je článok? Aha, to je len článok.

    • 4.1
      fero says:

      Z iného článku na trnavskom hlase…tomu sa hovorí exaktna logická úvaha …
      Konštatovanie prvej vety negovane záverom zo zamyslenia sa nad tým čo nedokážem vyčísliť. Ale záver je jednoznačný

      „Na otázku, či bude starostlivosť o zeleň bez chémie drahšia, neexistuje podľa neho jednoznačná odpoveď.
      „V súčasnosti nevieme celkom presne povedať, aký dopad majú pesticídy na zdravie človeka. Nevieme tiež vyčísliť ekosystémovú službu včiel, o ktoré prichádzame vplyvom intenzívneho používania pesticídov. Ak by sme to vedeli vyčísliť, došli by sme k tomu, že používanie pesticídov je niekoľkonásobne drahšie ako ich nepoužívanie, pretože neviem peniazmi zaplatiť tú službu, ktorú robia včely a nevieme vrátiť ľudské zdravie,“ dodal Iľko.“

  5. 5
    sedliacky rozum says:

    primátor sa nám v tom zamotáva,….jeho konštatovania na FCB
    „….Vychadzate z totalne mylnej predstavy, ze tym,ze v mestskych parkoch nebudeme pouzivat pesticidy (KTORE UŽ MESIACE NEPOUŽIVAME ) pride vseobecne k narastu poctu hmyzu, ktory by ste vy nejak vnimali

    „…Mesto roky vyuzivalo pesticidy V MINIMALNEJ MIERE,….., nie s tym ci odburinime par metrov2 roundupom alebo nie. Rovnako postrek pagastanov tento rok este prebehol podla povodneho cyklu…“

    A teraz trochu sedliackeho rozumu a zopár čísiel, (žiaľ chybí nám na porovnanie údaje koľko teda to mesto používa ročne pesticídov) .

    V katastri okresu Trnava sme mali za rok 2017 evidovaných 52000 ha pôdy využívanej pre poľnohospodárske účely. Hovoríme síce o celom katastri okresu ale od centra mesta je severná hranica niekde okolo 20 km , južná , západná a východná v priemere iba 10 km
    poľnohospodárska pôda
    – hnojenie priemer – 94,53 kg čistých živín na hektár = tj cca 4900t hnojív /rok v okrese Trnava
    – pesticídy – pri priemernej ročnej spotrebe 3l/ha je to v trnavskom okrese odhadom cca156.000 l/rok

    koľko sme pesticidov používali v Trnave (vôbec nič, alebo minimálne množstvo ako napr. – 10-20-50-100l/rok) ? aké je to % v porovnaní s poliami naokolo? tak 0,000x-0,01 % . Aky dopad má toto množstvo na ľudské zdravie, keď sa v mestách nedostáva do potravinového reťazca človeka ?

    Zatiaľ sme múdrejší o nasledovné poznatky:
    1. Ak chce niekto byť záhradníkom a všeznalec ekológie, postačí mu študovať právo.
    2.Zatvorenie jedného okna na potopenej lodi zachráni svet. Ak nie tak postačí lacná sieťka.
    3. pekná predvolebná agenda čo nič zásadné vo vzťahu k životnému prostrediu a ľudskému zdraviu nerieši, no vo výsledku predraží a zhorší starostlivosť o mestskú zeleň.

    https://www.enviroportal.sk/indicator/detail?id=621
    – So zmenami po roku 1989 v sektore poľnohospodárstva (reštitúcie pôdy, nárast cien, zníženie intenzifikácie, legislatívne opatrenia) došlo k výraznému poklesu spotrebovaných priemyselných hnojív v poľnohospodárstve. V období rokov 1990 až 2015 klesla spotreba dusíkatých hnojív o 23 %, spotreba fosforečných hnojív o 80,2 % a draselných hnojív o 87 %.
    – Spotreba priemyselných hnojív v poľnohospodárskej produkcii v roku 2015 predstavovala 94,53 kg čistých živín na hektár (kg č.ž./ha) poľnohospodárskej pôdy, čo je o 4,51 kg na ha menej ako v roku 2014. Medzi rokmi 2000 až 2015 mala spotreba priemyselných hnojív s menšími odchýlkami rastúci trend.
    Od roku 1993 až po súčasnosť mala spotreba pesticídov kolísavý priebeh. V jednotlivých skupinách pesticídov došlo v porovnaní rokov 2000 a 2015 k nárastu, pričom celková spotreba pesticídov za dané obdobie vzrástla o 55,25 %. Spotreba pesticídov v roku 2015 zaznamenala medziročný pokles a predstavovala hodnotu 4 773,2 ton.

  6. 6
    Teta says:

    Preto všetci stavajú na dedinách, pre čisté ovzdušie… v meste zase v zátopových oblastiach… resp. najlepšie pri CHKO, ktoré sa zničili a preklasifikovali z dôvodu eko-festivalov, lebo vtáctvo nemá kde zosadnúť. Ešte vyrúbať náletové dreviny a teda zlikvidovať hmyz v konároch stromov. Úroveň diskusií kopíruje spoločenskú situáciu. Idú voľby.

    • 6.1
      Pesticíd says:

      Vo forme púdru naneseného na vlasy pesticídy podporujú prudký rast vlasov. V niektorých prípadoch sa dá takto naberať aj rozum. Hlavné pred voľbami.

    • 6.2
      Timur says:

      Áno idú voľby, v Trnave som zbadal v promenáde zo dňa na deň, ihrisko bez pesticídov. Asi to tam má dlhú tradíciu, lebo od vtáčich výkalov je mnoho lavičiek. Včera v telke mladý muž sa rozplýval nad tým ako sa deti budú môcť hrať na tráve. Na tej tráve kde chodia na všetky potreby naši miláčikovia. V strede mesta pred radnicou sa korzujú potkany, takže boj o zdravé životné prostredie sa začal. ešte dať do rozpočtu jarné a jesenné čistenie mesta, to ako vyčistenie po zime a hrabanie lístia. Nech sa ten vietor toľko nenarobí s naháňaním papierov a lístia. Treba pamätať nikto vám nemôže dať, toľko čo vám Broko s LT môže sľúbiť.

      • 6.2.1
        zelenáč says:

        Takto to vyzerá po štyroch rokoch bačovania hlavného škodcu.
        Zeleň v katastrofálnom stave. Máme štyri parky z toho v troch masívne výruby.
        Ošetrovanie bude eko – Vražda motorovou pílou.
        Špina, potkany, smrad z kanalizácie celé volebné obdobie o ničom.
        Na obrázku niekto alibisticky lepí plagátik – to určite zeleň v TT zachráni.
        Tomu ver.

  7. 7
    taraj says:

    Kde máš zeleň v katastrofálnom stave?Vieš tie parky boli kosené oveľa viackrát ako za KDH.Keď je raz strom chorý,tak musí ísť dole.A na to máš odborníkov,ktorý to posudzujú.Ale príde Válek s Mrázom a už nebude smrdieť z kanalizácie…D

    • 7.1
      zelenáč says:

      Kosené neodborne, chaoticky. Nezáleži na počte ale na kvalite.
      Keď je strom chorý tak sa odbornými opatreniami lieči a snažíme sa ho zachrániť. Napríklad 4 roky sa o stromy staráme a až v nevyhnutnom prípade sa likvidujú. Opatera o stromy nebola 4 roky.
      Ty keď prídeš k doktorovi že máš angínu, tak ťa najprv lieči.
      Nedáva ťa hneď dole s motorovou pílou alebo cirkulárom.

  8. 8
    taraj says:

    Na to je snáď nejaký odborník,ktorý rozhodne či ten strom sa dá zachrániť alebo nie.Keď máš pocit,že si odborník alebo ho vieš zabezpečiť,tak máš šancu vstúpiť do konania.Hlavne môžeš ukázať,že tí iní odborníci nemali pravdu.Ale takto to vyzerá ako s tou kanalizáciu….veď Válek už má plány…Neboj príde Mráz a kosiť budú špecialisti.

    • 8.1
      Timur says:

      Taraj, problém nie je Bročka alebo Mráz, problém je že celý systém budovaný roky, génius Karpataského typu zlikvidoval, aby mohol dať prácu svojim podporovateľom.Tí mali svoje predstavy avšak veľmi sa nezhodovali s realitou. V podstate zlikvidoval systém všeobecného lekára a nasadil špecialistov a teoretikov, práce neboli koordinované a ľavá ruka nevedela čo robí pravá. Výsledok uschnuté stromy, nepokosené plochy, nepohrabané listy, nevyzbieraný odpad po zime. V súčastnosti sa už obnovuje predchádzajúci systém avšak pomaly. Jeho gardová čata nastavila cenu, raz tak drahé. To však nevadí za pokus to stálo. Nerozumiem tonu prečo musí byť 65 000 tisíc obyvateľov súčasťou jeho pokusov. Kto mu to zosobní tie jeho hihihi, hahaha.

  9. 9
    Taraj says:

    Nehnevaj sa Timur,ale si horší ako Kopunek
    .Nápis nám akým podporovateľom dal Brocka prácu. Ďalej chceme vedieť čo raz toľko predrazilo. Presné čísla. Neviem kde je nepokosena tráva, ale nevadí. Lístie hrabe firma Stefe a ASA.Nastúpi Mráz a v Trnave nebude žiadne lístie a určite žiadny odpad pri kontajneroch a o nádhernych travnikov ani nehovorím. ..hi ha

    • 9.1
      Timur says:

      Taraj ja sa nehnevám ,ti musíš písať zrejme z dislokovaného broko strediska na východnom Slovensku. Tím firmám to preplácajú zabudnutý nemecký vojaci, alebo čínske deti v čase prestávok pri výrobe ajfónov.

      • 9.1.1
        Juraj Fuzák says:

        Ten pocit ked svoje meno zdegradujes az tak, ze na stare kolena vystupujes pod roznymi nickmi a tvaris sa ze nikto nevie kto si… 🤣🤣🤣

      • 9.1.2
        taraj says:

        Ďakujem Timur za odpoveď,Gabo ťa zoberie určite do svojich novín…D
        Tak žiadne čísla,len drísty ALA Kopúnek.

        • 9.1.2.1
          press says:

          Najsmutnejšie je že po štyroch rokoch neschopnosti vodcu a LT, hnoj bez rešpektu píše pravdu a zamestnanci LT už závislí na politických stranách oblbujú a kamuflujú.
          Až sem sme sa dostali. Sklamanie. Jdu blejt velebnosti.

  10. 10
    Taraj says:

    Že hnoj píše pravdu..Daj nám tú pravdu.Tak chudácik Kopunek,ktorému museli v detstve robiť strašne zle do dnešného dňa nevie povedať odkial má peniaze na blvanicu Bez REšpektu. To by bolo zaujímavé, kto to vlastne sponzoruje.Áno dobrý novinár, ktorý si píše len svoje príbehy. Dúfam, že bude nominovaný aj na nejakú cenu.

    • 10.1
      sprava says:

      Pulitzerovu cenu za novinárske konšpirácie dostane ešte pred voľbami šéf redaktorka My Trnavské noviny pani L. Š. A nezmeníš na tom nič , tak to bolo dohodnuté v Arche pri tancujúcich koláčikoch.

Napíš komentár

reklama
Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.