Cíferčania dokončili úžasné dielo. V miestnej časti Pác otvárajú archeopark aj nádherne zrekonštruovaný mlyn

Významné archeologické nálezisko, objavené ešte v 60. rokoch minulého storočia v Cíferi – Páci neďaleko Trnavy získalo po niekoľkých rokoch príprav a niečo cez dvanásť mesiacov trvajúcim stavebným prácam skutočnú podobu. Mimoriadny projekt archeoparku, súčasťou ktorého je aj kompletne zrekonštruovaný mlyn a náučný archeologický prírodný chodník, otvárajú v Cíferi – Páci už v sobotu 27. apríla 2024.

Archeologické nálezisko rímsko-germánskej usadlosti v Páci, situované v blízkosti známeho kúpaliska na okraji obce, je medzi odbornou verejnosťou pojmom.

Objaviteľom bol v polovici 60. rokov obyvateľ Križovian nad Dudváhom, amatérsky archeológ a externý spolupracovník Archeologického ústavu SAV Viliam Kráľovič. O niekoľko rokov neskôr začal územie skúmať odborník na Rímsku ríšu, archeológ Titus Kolník.

Celé desaťročia, až doposiaľ, však zostávalo pre laickú verejnosť neznámym. Odborníci sa zhodujú, že ide o lokalitu podobného významu ako Gerulata v Rusovciach alebo rakúsky Petronell-Carnuntum.

Germánska zemnica a rímsky kúpeľ

FOTO: Patrik Pokorný / trnava-live.sk

Výnimočný projekt postavili v priebehu roka

V spolupráci s tímom pod vedením Vladimíra Varsika z Trnavskej univerzity a tímom pod vedením Mateja Ruttkay z Archeologickým ústavu SAV v Nitre pripravila obec Cífer komplexný projekt a vďaka finančnej podpore z Európskej únie (takmer 1,9 mil. eur), zo štátneho rozpočtu (220-tisíc eur) a vlastným zdrojom vo výške asi 110-tisíc eur toto jedinečné dielo naozaj vzniklo.

Stavebné práce odštartovali na začiatku roka 2023 a trvali len asi jeden rok. „Keďže išlo o časovo ohraničený projekt, mnohí neverili tomu, že je možné zámer úspešne uskutočniť. Nám sa to podarilo,“ skonštatoval manažér archeoparku Daniel Dida.

Archeopark Cífer – Pác je prezentačno – náučný areál, ktorý čo možno najvernejšie zobrazuje skutočné rímsko-germánske osídlenie zo 4. storočia nášho letopočtu.

„Nachádzame sa asi 30-40 km za pôvodnou hranicou Rímskej ríše, jej hranicu tvorila rieka Dunaj. Napriek tomu ide o najkomplexnejšiu prezentáciu antickej kultúry na našom území, ktorú sa podarilo podrobne preskúmať a aj postaviť do jedného zatiaľ menšieho celku,“ zhodnotil Daniel Dida najväčší prínos projektu.

Archeopark pozostáva z novovybudovaných objektov germánskej zemnice, rímskeho kúpeľa či hospodárskej budovy, ktoré postavili na základe archeologických objavov zo 60. a 70. rokov minulého storočia.

Tie priniesli mimoriadne poznatky o existencii rímsko- germánskej usadlosti, ktorá sa v skutočnosti nachádzala na inom mieste, no neďaleko dnešného archeoparku, ktorý priamo susedí s kúpaliskom.

Súčasťou areálu je aj zrekonštruovaný mlyn. Objekt vo veľmi zlom technickom stave odkúpila obec Cífer a vďaka komplexnej obnove sa dočkal záchrany. Pred mlynom založili vyvýšené záhony a postupne tu vyrastie záhrada.

V objekte mlyna vznikla interaktívna expozícia s desiatkami historických artefaktov a exponátov od neolitu až po veľkomoravské obdobie.

Zrekonštruovaný mlyn bude slúžiť ako múzeum

Sídlo germánskeho veľmoža
sa vrátilo na svet vďaka objavom

„Všetky novostavby vznikli čo možno v najväčšej miere pôvodnými stavebnými metódami na základe výskumov a skúseností archeológov. Kompozícia objektov, ktoré sú v archeoparku postavené, je zachovaná. Budovy boli súčasťou palisádami ohradeného sídla bohatého germánskeho veľmoža, ktorý sa rozprestieral na ploche asi 60×70 metrov. Je doložené, že murované objekty tu postavili rímske bojové jednotky,“ poznamenal Dida.

Súčasný archeopark veľkosťou zatiaľ nedosahuje rozmery pôvodného veľmožského dvorca, ktorý pozostával až zo šestnástich objektov. „Veríme, že v budúcnosti sa archeopark postupne rozšíri. Nálezisko je výnimočné tým, že na našom území takéto objekty a stavby neboli bežné. Zároveň je jeho jedinečnosť rozsahom, akým sa tento veľmožský dvorec podarilo preskúmať a doložiť jeho existenciu,“ priblížil.

Germánska zemnica so slamenou strechou je postavená ako šesťkolová konštrukcia, medzi ňou sú použité lieskové a vrbové prúty. Hlinená omietka je vytvorená ručne. Ide o vtedy najjednoduchší spôsob bývania.

Vedľa stojaca budova rímskeho kúpeľa s podlahovým vykurovaním približuje, aké vymoženosti ponúkala antická kultúra aj na našom území. Zároveň jasne dokumentuje stret germánskej a rímskej kultúry na jednom mieste.

V rohu areálu vznikol objekt hospodárskej budovy, ktorá mohla svojmu bohatému majiteľovi slúžiť ako stodola či remeselné dielne. V dotyku objektu je náznakovo zobrazený pôdorys budovy zo staršieho obdobia.

Súčasťou projektu bolo aj vybudovanie náučného archeologického chodníka popri potoku Gidra v tieni stromov, s výhľadom do okolitej krajiny.

Areál je prístupný pre verejnosť,
návštevovať ho budú aj školské kolektívy

Vstup do areálu bude spoplatnený sumou 6 eur pre dospelých, deti do 12 rokov, dôchodcovia či študenti zaplatia 2 eurá.

„Vstupné zavádzame z viacerých dôvodov. Jedným je udržateľnosť fungovania archeoparku a jeho aktivít. Druhý dôvod je psychologický, pretože skúsenosti ukazujú, že ak si za niečo zaplatíme, tak si to vieme aj viac vážiť,“ vysvetlil manažér archeoparku.

Areál bude využívať verejnosť či skupiny školákov a študentov ako múzeum v prírode so sezónnymi aktivitami ako sú workshopy tkania na dobových tkáčskych krosnách, výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu a podobne.

V mlyne má fungovať aj kaviareň, občerstvenie návštevníkom poskytne aj blízka reštaurácia v areáli kúpaliska.

Slávnostné otvorenie sa uskutoční v sobotu 27. apríla 2024 o 15. hodine, vstup pre návštevníkov je otvorený od 13. hodiny.

Program potrvá až do 21. hodiny, jeho súčasťou budú komentované prehliadky, ukážky výcviku legionárov, workshopy s ukážkami ručných prác, výroba nástrojov či ochutnávka dobových pokrmov. Zakončený bude záverečným obradom s ohňom.

Aktuálne informácie budú zverejňované na stránke www.archeoparkcifer.sk.

FOTOGALÉRIA: ARCHEOPARK CÍFER – PÁC (apríl 2024)

Germánska zemnica so slamenou strechou a budova rímskeho kúpeľa