Trnava je slovenským cirkulárnym lídrom. Obehová ekonomika už nie je len trendom, ale nutnosťou

Idú príkladom a sú inšpiráciou pre ďalších. Trnavčania sa môžu už roky chváliť tým, že kým sa ostatné slovenské mestá s cirkulárnou ekonomikou ešte len zoznamovali, oni už pred nimi mali poriadny náskok. Práve výhody tohto komplexného systému hospodárenia vyzdvihol Cirkulárny brunch, na ktorom profesionáli nielen opísali skúsenosti z praxe, ale obyvateľom vysvetlili, že vážne sa zaoberať touto dôležitou témou je dnes už nevyhnutnosťou.

Slovensko má v dosahovaní cirkularity pred sebou ešte naozaj veľa práce. Nachádza sa pod úrovňou svetového priemeru, pričom iba čosi vyše 5 % druhotných materiálov sa vracia naspäť do našej ekonomiky.

Podujatia ako Cirkulárny brunch vytvárajú priestor na to, aby sa mestá a ich obyvatelia mohli spoločne rozprávať nielen o budúcnosti. V neformálnej atmosfére prepájajú odborníkov, samosprávy, organizácie aj verejnosť, aby spolu hľadali konkrétne riešenia, ktoré budú mať priamy dopad na každodenný život v našich mestách.

Podobné iniciatívy pritom koordinuje inicatíva Klíma ťa potrebuje, ktorá zastrešuje aktivity Európskeho klimatického paktu.

Ilustračné foto: trnava-live.sk

„Sociálna a obehová ekonomika predstavujú spôsob fungovania miest – spravodlivejší, efektívnejší a ohľaduplnejší k ľuďom aj k planéte. Oproti tradičnému modelu ,vezmi – použi – vyhoď´ sa cirkulárna ekonomika snaží zdroje a predmety zdieľať, opravovať, znovu využívať a recyklovať. A keď k tomu pridáme sociálny rozmer – napríklad zamestnávanie zraniteľných skupín, podporu komunitných iniciatív či znižovanie spotrebiteľskej záťaže – vzniká model, ktorý posilňuje odolnosť miest, ekonomiku aj kvalitu života ich obyvateľov,“ vraví Simona Hlaváčová, zakladateľka komunitného reuse centra Baterkáreň a jedna z ambasádoriek Európskeho klimatického paktu.

Pre mestá je cirkulárna ekonomika podľa nej zároveň aj finančne rozumnou voľbou – menej odpadu, menšia spotreba znamená nižšie náklady, lokálne služby znižujú závislosť od externých dodávok, a podpora komunitného života prináša vyššiu súdržnosť a spokojnosť občanov.

Dôležitým aspektom, ktorý mestám pomáha, je aj zelené verejné obstarávanie. „Veríme, že Trnava môže byť inšpiráciou aj pre ďalšie mestá. Cirkulárna ekonomika nie je len trend – je to nevyhnutná cesta pre zdravé a moderné mestá budúcnosti,“ pridáva Hlaváčová.

Hoci všetky mestá na Slovensku museli poskytnúť svojim občanom možnosť triediť textil a šatstvo až od začiatku tohto roka, v Trnave mali náskok a jej obyvatelia dostali na tento účel špeciálne modré zberné nádoby už na jeseň 2023. Po vlne vyčíňania vandalov boli z verejných priestranstiev stiahnuté do zberných dvorov.

Pred vyhodením starého oblečenia a rôznych textilných materiálov je vždy dobré zvážiť, či sa ešte nedajú využiť nejako inak. Nepoškodené a stále nositeľné šatstvo sa dá darovať – známym, charite či na čoraz modernejších SWAP-och, ako napríklad v reuse centre Back2Life, respektíve na burzách oblečenia či blších trhoch. 

„Takéto podujatie je dôležité pre pochopenie, že cirkularita je medziodborová téma, ktorá sa týka nás všetkých. Nie je možné ju dosiahnuť izolovane a je nutné sa prepájať v rámci odborov, ale aj s VÚC, s odbornou verejnosťou, so subjektami pôsobiacimi v odpadovom hospodárstve či v stavebníctve,“ hovorí Jakub Vríčan, zakladateľ projektov Pure Love, Vedomá Trnava a súčasť kreatívneho združenia Kubik nápadov.

Ak sa nepotrebné kusy oblečenia a textilu už nedajú ďalšej využiť, nemali by podľa neho putovať do komunálneho odpadu a zväčšovať tým skládku komunálneho odpadu pri Trnave. Aktuálna úroveň vytriedenia komunálneho odpadu sa hýbe okolo 50 percent.

Spomínané reuse centrum Back2Life funguje v meste už niekoľko rokov a počas nich našli nové využitie desiatky tisícok použitých vecí. Podobné aktivity majú, okrem podpory cirkulárnej ekonomiky, bezpochyby veľké množstvo prínosov.

Okrem znižovania tvorby a predchádzania vzniku odpadu, považujeme za veľmi dôležitú aj podporu spoločenskej zodpovednosti voči životnému prostrediu a edukáciu ľudí smerom k cirkulárnej ekonomike.