„Nechceme žiť v prachu a hluku kamiónov.“ Obyvatelia Lošonca sa postavili proti rozšíreniu ťažby v kameňolome v Malých Karpatoch

V utorok 28. októbra 2025 sa v kultúrnom dome v Lošonci, obci pod Malými Karpatmi vzdialenej len asi 18 km od Trnavy, uskutočnilo verejné prerokovanie správy o hodnotení vplyvov na verejné zdravie k zámeru „Lošonec – stavebný kameň, paleobazalt“, ktorý predložila spoločnosť ALAS Slovakia, s.r.o. Cieľom projektu je rozšírenie ťažby a modernizácia úpravárenskej linky v kameňolome pri Lošonci.

Na prerokovaní sa zišli obyvatelia Lošonca, Smoleníc a Horných Orešian, ktorí spoločne vystúpili proti plánovanému rozšíreniu ťažby.

Podľa nich by realizácia projektu priniesla ďalšie navýšenie už dnes neúnosného zaťaženia z dopravy (hluk, prach a vibrácie) a zásadne by zhoršila kvalitu života v obci.

Vjazd do Lošonca od Horných Orešian

Ilustračné foto: trnava-live.sk

Obce pod náporom kamiónov

Hlavnou výhradou občanov je plánovaný nárast nákladnej dopravy, ktorá prechádza priamo cez obec.

Správa počíta so 192 prejazdmi kamiónov obcou Lošonec denne, no obyvatelia upozorňujú, že prepočet navrhovateľa nie je správny a v skutočný počet môže byť dvojnásobný až trojnásobný. Reálne tak hrozí, že cez dedinu prejde 300 až 500 vozidiel denne, a to priamo popri rodinných domoch a niekoľkých autobusových zastávkach.

„Nie sme proti práci ani rozvoju, ale nechceme žiť v neustálom hluku, prachu, otrasoch domov a dýchať exhaláty z výfukových plynov. Každé dve minúty nám prejde popred dom ťažké nákladné auto. To nie je normálne,“ povedala jedna z obyvateliek Lošonca.

Hluk merali len v zimnom období a na mieste, ktoré z hľadiska hluku neposkytuje objektívne merania. Napriek tomu sa ukázalo, že už dnes hluk prekračuje zákonom povolené hodnoty.

Občania kritizovali aj spôsob, akým bola správa vypracovaná. Merania hluku sa uskutočnili len v zimných mesiacoch a podľa obyvateľov takéto merania nezachytávajú reálny stav počas jari a leta, keď sa ťaží naplno a ľudia trávia čas vonku.

Správa navyše neposudzuje nočné obdobie, hoci ranná aj nočná doprava kamiónov spôsobuje rušenie nočného kľudu, spánku a vyvoláva stres.

Kameňolom v Malých Karpatoch pri obci Lošonec

ZDROJ: ALAS

Chýba hodnotenie psychologických dopadov

Ďalšou výhradou obyvateľov je, že dokument vôbec nehodnotí psychologické a sociálne vplyvy – ako sú stres, podráždenosť, poruchy spánku či dlhodobý pocit ohrozenia.

„Nejde len o prach a hluk. Ide aj o psychickú záťaž. O ten pocit, že ticho v dedine nahrádza dunenie výbuchov a hlavne neustály pohyb nákladných áut,“ zaznelo počas prerokovania.

Úplne zabudli na chodcov

Správa podľa obyvateľov ignoruje aj bezpečnosť chodcov, hoci hlavná cesta prechádza stredom dediny a vjazd do obce prechádzka križovatkou, kde sú umiestnené štyri autobusové zastávky.
Vôbec neboli posúdené podmienky pre pohyb chodcov a cyklistov (vrátane detí a seniorov).

Zvýšený počet ťažkých vozidiel pritom zásadne zvyšuje riziko dopravných nehôd, nakoľko v obci nie sú vybudované chodníky.

Občania preto žiadajú, aby spoločnosť ALAS spolufinancovala chodníky, dopravné spomaľovače a výsadbu zelených pásov ako ochranu pred prachom a hlukom.

Jednota troch obcí

K obyvateľom Lošonca sa pridali aj zástupcovia Smoleníc a Horných Orešian, ktorí upozornili na regionálne dôsledky zvýšenej ťažby a dopravy.

Spoločne žiadajú Ministerstvo životného prostredia SR a Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Trnave, aby nariadili doplnenie a prepracovanie hodnotiacej správy a zohľadnili kumulatívne vplyvy dopadu činnosti tohto kameňolomu v Malých Karpatoch na zdravie a kvalitu života dotknutých obyvateľov.

„Chceme, aby nás bolo počuť“

Obyvatelia Lošonca zdôraznili, že im nejde o konflikt, ale o spravodlivosť a rešpekt.

„Nie sme proti firme ani proti práci, ale žiadame férový prístup. Chceme, aby sa rešpektovalo právo na ochranu nášho zdravia a kvalitu života, a aby naša obec bola pokojným a bezpečným domovom aj pre naše detí. ako dnes, tak aj v budúcnosti,“ pripomenul jeden z občanov obce Lošonec.

Prevádzkovateľ kameňolomu spoločnosť ALAS Slovakia ALAS tvrdí, že maximálna ťažba v objeme 600 – tisíc ton ročne je len čisto teoretická hodnota a skutočná hodnota sa bude odvíjať od trhu.

ALAS v súčasnosti predáva približne 300 – tisíc ton kameniva z Lošonca.

Pri Lošonci môže vzniknúť
aj nová ťažba čadiča

V druhej polovici roka 2025 sa objavil aj ďalší projekt, ktorý môže vážnym spôsobom narušiť život obyvateľom Lošonca, Smoleníc, Horných Orešian a ďalších obcí – a zároveň môže mať ďalšie negatívne následky na prírodu Malých Karpát.

Navrhovaný zámer „Plán otvárky, prípravy a dobývania vyhradeného ložiska čadiča (metabazalt, melafýr) v lokalite Lošonec – Červená skala“, ktorý je zatiaľ len v úvodnej – prípravnej fáze, predpokladá s otvorením úplne nového ložiska čadiča v tesnej blízkosti súčasného kameňolomu.

Navrhovateľ v predloženom zámere uviedol, že predpokladané ročné ťažobné množstvo predstavuje 400 000 ton ročne a ťažba sa môže dotknúť plochy karpatského lesa v rozsahu až 24 hektárov.

Dobývací priestor sa nachádza len asi 1,4 km severozápadne od najbližších domov v obci Lošonec, asi poldruha kilometra vzdušnou čiarou sa nachádza Jaskyňa Driny a necelé dva kilometre obec Smolenice.

Umiestnenie navrhovanej činnosti – červenou farbou je vyznačené územie pre ťažbu čadiča