Trnava zajtrajška: Iniciatíva Trnava+ zorganizovala verejnú diskusiu o konkrétnych riešeniach pre mesto

Iniciatíva Trnava+ zorganizovala v stredu 21. januára 2026 v priestoroch Nádvoria Coworking verejnú diskusiu s názvom „Trnava zajtrajška: v akom meste chceme žiť?“. Cieľom podujatia bolo otvoriť vecnú a otvorenú debatu o budúcnosti Trnavy, jej problémoch a konkrétnych riešeniach pre najbližšie roky.

Iniciatíva Trnava+ zorganizovala v stredu 21. januára 2026 v priestoroch Nádvoria Coworking verejnú diskusiu s názvom „Trnava zajtrajška: v akom meste chceme žiť?“.

Podujatie bolo prvým tohtoročným stretnutím iniciatívy s verejnosťou a jeho cieľom bolo otvoriť odbornú, vecnú a otvorenú debatu o budúcnosti Trnavy, jej problémoch, nevyužitom potenciáli a konkrétnych riešeniach pre najbližšie roky.

Diskusiu moderoval Patrik Ondrejech. V paneli vystúpili členovia tímu Trnava+: Boris Aresta (doprava a technická infraštruktúra), Simona Hlaváčová (environmentálne témy a ženská platforma), Róbert Frimmel (spolupráca inštitúcií) a Jakub Škoda (kultúra a vzdelávanie).

Verejná diskusia iniciatívy Trnava+, 21. januára 2026

Zástupcovia iniciatívy Trnava+ v úvode zdôraznili, že cieľom stretnutia neboli politické prejavy ani všeobecné vízie bez obsahu, ale pomenovanie konkrétnych problémov, s ktorými sa obyvatelia Trnavy denne stretávajú, a hľadanie realistických riešení založených na dátach, odbornej práci a skúsenostiach z praxe.

„Nechceme hovoriť o vzdialenej budúcnosti, ale o tej našej – trnavskej. O tom, v akom meste chceme žiť o päť či desať rokov. Mesto netvoria len budovy, ale najmä ľudia, ktorí v ňom žijú,“ povedal Patrik Ondrejech.

Hlavnými témami večera boli doprava, životné prostredie, ekonomický rozvoj, kultúra a vzdelávanie.

Boris Aresta poukázal na to, že Trnava dnes naráža na fyzické limity svojej dopravnej infraštruktúry a že ďalší rozvoj mesta si vyžaduje zmenu prístupu. Zdôraznil potrebu inteligentného riadenia dopravy, posilnenia MHD, budovania bezpečných trás pre chodcov a cyklistov a lepšieho využívania existujúcich dát pri plánovaní dopravných opatrení. Zároveň upozornil, že ulice mesta sa nedajú donekonečna rozširovať a že riešením nemôže byť len ďalšie asfaltovanie.

Verejná diskusia iniciatívy Trnava+, 21. januára 2026

Róbert Frimmel sa venoval spolupráci inštitúcií a ekonomickému rozvoju. Poukázal na to, že Trnava dnes využíva svoj potenciál len čiastočne. Zdôraznil potrebu systematickej spolupráce mesta s ostatnými aktérmi na svojom území, najmä v oblasti inovácií, technologického rozvoja a tvorby kvalitných pracovných miest. Trnava nemá zostať len mestom výroby, ale stať sa mestom príležitostí, kde mladí ľudia nemusia odchádzať, aby mali perspektívu.

Simona Hlaváčová otvorila environmentálne témy, adaptáciu na zmenu klímy a otázku bezpečnosti v meste. Poukázala na potrebu systematickej práce so zeleňou, zadržiavaním vody v krajine a tieniacimi prvkami v uliciach a verejných priestoroch. Zároveň zdôraznila význam participácie obyvateľov pri formovaní klimatických opatrení. Osobitnú pozornosť venovala téme pocitovej bezpečnosti v parkoch a menej osvetlených častiach mesta, najmä z pohľadu žien a mladých ľudí.

Jakub Škoda sa zameral na kultúru, vzdelávanie a odliv mladých ľudí z mesta. Poukázal na to, že Trnava má dve univerzity a silné kultúrne zázemie, no tento potenciál nie je naplno využitý. Zdôraznil potrebu lepšieho prepájania kultúry, vzdelávania a trhu práce a aktívnejšej koordinačnej úlohy mesta v týchto oblastiach.

Verejná diskusia iniciatívy Trnava+, 21. januára 2026

Zástupcovia iniciatívy Trnava+ označili podujatie za silný moment pre mesto Trnava. Ukázalo sa, že napriek rozdielnym názorom a politickým preferenciám existuje v meste dopyt po slušnej, vecnej a konštruktívnej diskusii o spoločnej budúcnosti.

„Ak sa vieme rozprávať o budúcnosti mesta takto – bez kriku, bez nálepkovania a s rešpektom jeden k druhému – je to dobrý základ pre akúkoľvek pozitívnu zmenu. Na takýchto ostrovčekoch zmierenia treba stavať,“ uviedli zástupcovia iniciatívy.

Trnava+ chce na túto skúsenosť nadviazať a vytvárať priestor pre ďalšie stretnutia, ktoré budú spájať ľudí naprieč názorovým a politickým spektrom a posúvať diskusiu o meste od emócií ku konkrétnym riešeniam.

(TS)