reklama

Cestovateľské kino Hviezda: Slováci sa podelia o životné zážitky z Beringovho prielivu

Prejdite suchou nohou z ázijského na americký kontinent! Vzrušujúca expedícia, ktorú podniklo len pár ľudí na svete, nás vezme na miesto, kde teploty v zime klesajú k -50°C. Peter Hliničan a Martin Navrátil sa ako prví Slováci rozhodli, len s pomocou vlastných síl, prejsť cez zamrznuté Beringovo more. Tristo kilometrov v treskúcej zime, prechod dátumovej hranice i pripomienka toho, čo všetko môžeme stratiť v dôsledku klimatických zmien – to všetko priblíži dvojica dobrodruhov v septembri v Trnave.

Ako skúsení cestovatelia máte za sebou rôznorodé zážitky, ale Beringov prieliv je naozaj špecialitka. Ako vznikol nápad vydať sa na takúto expedíciu?

– Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí bola netradičná expedícia, ktorá vzišla z hlavy Martina po jeho predposlednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40- až 10-tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili. Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo. A tak vzniklo pri teplotách až mínus 50°C nápad, že čo keby sme to skúsili aj my. (úsmev)

Je to pomerne neprebádané územie. Ako vyzerala vaša príprava?

– Desať mesiacov sme sa fyzicky pripravovali. Trikrát týždenne sme chodili do fitnesu, kde sme sa pripravovali na ťažké podmienky. Veď ťahanie 80-kilových saní pri extrémnych mrazoch nie je žiadna sranda. K tomu treba pripočítať aj otužovanie v zamrznutej bratislavskej Kuchajde či klasické behanie alebo bicyklovanie. Musíme povedať, že tá príprava bola viac než úspešná a v daných podmienkach nás viac-menej nič neprekvapilo.

Čím je Beringov prieliv zaujímavý a aký príbeh sa k tomuto miestu viaže?

– Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo Sovietskeho zväzu do USA kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi nemysliteľné. Pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu. Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len deväť ľudí. Tak si viete predstaviť, aké je ťažké vybaviť všetky tie šialené povolenia. To, že to musel podpísať vicepremiér Ruskej federácie hovorí za všetko.

Trnava, Kino Hviezda
30. septembra 2020 (streda)
Štart: 20:00 hod.
Lístky: bit.ly/BeringovPrieliv3009
Event:
www.facebook.com/events/2765913123636120/

Ako dlho trvala vaša výprava, koľkí ste sa na ňu vydali a aké vlastné teplotné rekordy ste dosiahli?

– Ako sme už hovorili, príprava trvala desať mesiacov a pripravovali sme sa na teploty až mínus 50°C. Celkovo nás bolo osem – traja Slováci, štyria Rusi a jeden Novozélanďan. Teploty nakoniec neboli až také kruté, aj kvôli globálnemu otepľovaniu. Miesto mínus 50°C bolo nakoniec len mínus 30°C. Ale o tom povieme viac počas premietania.

V podmienkach, v ktorých ste sa pohybovali, vás určite sprevádzali všelijaké komplikácie. S akými výzvami ste sa museli pobiť?

– Pri takýchto výnimočných expedíciách musíte byť pripravení na všetko. Všetko môže ísť podľa plánu, ale takisto sa všetko môže pokašlať. Napríklad sme nepredpokladali, že tam bude toľko navrstveného ľadu, ktorý bude robiť veľké ľadové prekážky. Očakávali sme, že predsa bude viac rovnej plochy, kde si nasadíme lyže a prejdeme aj 40 kilometrov denne. Žiaľ, príroda si povedala, že to tak ľahké mať nebudeme a musíme bojovať.

Čo vám osobne dala táto expedícia?

– Pokoj a hlavne trpezlivosť. Naučíte sa, že aj keď žijeme v 21. storočí, sú stále veci, ktoré sa nedajú, našťastie, ovplyvniť. Niekedy máme pocit, že žijeme v dobe, v ktorej si mnoho ľudí myslí, že vie rozkázať všetkému, každému a všetko pôjde tak, ako si myslí. Tu v tejto časti sveta si uvedomíte, že si takmer nikto sám nič nezmôže. Musíte počúvať miestnych, načúvať prírode a správne sa rozhodnúť. Ťažko sa to vysvetľuje, ale počas premietania sa vám to pokúsime vysvetliť. Tešíme sa na vás a na vaše otázky.

Expedícia Beringov prieliv – Cesta prvých ľudí

vzišla z hlavy Martina Navrátila po jeho poslednej ceste na Čukotku za kmeňmi Čukčov v marci 2018. Vtedy sa stretol s pôvodnými etnikami tohto regiónu, ktoré podľa antropológov prešli približne 40 až 10 tisíc rokov p.n.l. cez zamrznuté more z Ázie na nový kontinent a po prvýkrát ho osídlili.

Práve touto cestou prišlo na americký kontinent dnešné pôvodné americké obyvateľstvo. Odvtedy sa prechod Beringovho prielivu takmer neuskutočnil. Do roku 1991 bolo prejdenie krížom cez toto územie zo ZSSR do USA nemysliteľné, kvôli napätiu a studenej vojne medzi týmito svetovými hegemónmi – pri prechode Beringovho prielivu je totiž potrebné prekročiť prísne stráženú rusko-americkú hranicu.

Do dnešného dňa prešlo dokázateľne touto cestou len 9 ľudí a je veľmi pravdepodobné, že kvôli klimatickým zmenám je to na dlhé obdobie jedna z posledných možností prejsť touto trasou.

Martin Navrátil
svoje cestovateľské zážitky nielen žije, ale o nich aj píše a hovorí. Zo svojich ciest publikuje články, uverejňuje fotografie a poskytuje rozhovory v rozhlase i v televízii. Martin bol profesionálnym sprievodcom a navštívil už viac ako 150 krajín sveta.

Peter Hliničan
aj vďaka svojej práci sprievodcu precestoval viac ako 70 krajín sveta. Medzi jeho najzaujímavejšie destinácie patria Afganistan, Severná Kórea, Kongo, Venezuela a Patagónia. Profesionálne sa však najviac venuje regiónu Južnej Ameriky, kde aj rok pôsobil v rámci rozvojového programu OSN. Vyštudoval prekladateľstvo na University College London.

FOTO: archív Martin Navrátil, Peter Hliničan

Ulož ako PDF
Napísal 20. septembra 2020 11:29. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Pozvánky, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

Napíš komentár

reklama

reklama

Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.