Boj proti dezinformáciám je komplexný problém, pomôcť môže vzdelávanie a posilňovanie mediálnej gramotnosti

Dezinformácie sa stali významným nástrojom ovplyvňovania verejnej mienky a majú výrazný dopad na politické procesy v mnohých krajinách. Ich šírenie je podporované rýchlym vývojom technológií a sociálnych médií, ktoré umožňujú rýchlu a masívnu distribúciu falošných správ.

Dezinformácie často zameriavajú na konkrétne skupiny obyvateľstva a šíria nepravdivé informácie, ktoré zvyšujú napätie a rozdeľujú spoločnosť.

Neustále spochybňovanie faktov a šírenie konšpiračných teórií vedie k erózii dôvery v tradičné médiá, vládu, odborníkov a iné inštitúcie.

Často sa spoločne so šírením nenávisti prostredníctvom komentárov v médiách a na sociálnych sieťach využívajú na ovplyvnenie výsledkov volieb

„Masové dezinformačné kampane na internete vo veľkej miere využívajú mnohé domáce a zahraničné subjekty s cieľom zasiať nedôveru a vytvárať napätie v spoločnosti, čo môže mať vážne dôsledky pre našu bezpečnosť. Okrem toho môžu byť dezinformačné kampane tretích krajín súčasťou hybridných hrozieb pre vnútornú bezpečnosť vrátane volebných procesov, najmä v kombinácii s kybernetickými útokmi. Napríklad ruská vojenská doktrína výslovne uznáva informačnú vojnu ako jednu zo svojich domén,“ upozorňuje Európska komisia.

Ilustračné foto: Pexels

Hoaxy môžu podkopať základy demokracie tým, že oslabujú pluralitu názorov, podporujú autoritárske režimy a ohrozujú slobodu prejavu. Šírenie dezinformácií o ekonomike, finančných trhoch alebo zdravotníctve môže spôsobiť paniku, znížiť dôveru investorov a viesť k ekonomickým stratám.

Dezinformácie sa často využívajú na podkopávanie vzťahov medzi krajinami, šírenie nenávisti a podnecovanie konfliktov.

Za dezinformáciu sa považuje overiteľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktoré je vytvorená, prezentovaná a šírená na účely hospodárskeho zisku alebo zámerného zavádzania verejnosti a môže poškodiť verejný záujem. Poškodenie verejného záujmu zahŕňa ohrozenie demokratických procesov a procesy tvorby politiky, ako aj verejných statkov, ako napr. ochrany zdravia, životného prostredia alebo bezpečnosti.

Medzi dezinformácie nepatria chyby v spravodajstve, satira a paródie, ani správy a komentáre naklonené jednej strane, ktoré sú takto zreteľne označené.

„Z dlhodobého hľadiska bude boj proti dezinformáciám účinný len v prípade, ak bude sprevádzaný jasnou politickou vôľou posilniť spoločnú odolnosť a ochranu demokratických postojov a hodnôt,“ konštatuje Európska komisia.

Ako sa s dezinformáciami vyrovnať?

Boj proti dezinformáciám je komplexný problém, ktorý si vyžaduje spoluprácu vlád, inštitúcií, médií, technologických spoločností a občianskej spoločnosti.

Niektoré z možných riešení zahŕňajú posilňovanie mediálnej gramotnosti vzdelávaním ľudí o tom, ako rozpoznať dezinformácie a kriticky myslieť.
V hre je aj regulácia sociálnych médií, zavedenie prísnejších pravidiel pre šírenie dezinformácií na sociálnych sieťach.

Dôležitá je aj podpora kvalitnej žurnalistiky prostredníctvom investícií do nezávislej a faktograficky presnej žurnalistiky.

Dezinformácie predstavujú vážnu hrozbu pre demokraciu a stabilitu spoločností. Je dôležité, aby sme si uvedomili ich dopady a aktívne sa zapojili do boja proti nim.

Každý z nás môže prispieť k riešeniu tohto problému tým, že bude kriticky hodnotiť informácie, ktoré prijíma a šíriť len overené fakty.

(spo)