Trnava vlani otočila negatívny trend. Stromov dvakrát viac vysadili ako rúbali

Negatívny trend výrazného úbytku stromov na území mesta sa podarilo otočiť. V uplynulých dvoch rokoch sa v Trnave stromy viac sadili ako rúbali. V priebehu minulého roka pribudlo v meste dokonca dvakrát viac stromov ako ich bolo vyrúbaných.

Podľa vyjadrenia poslanca MZ a predsedu Komisie životného prostredia Mateja Lančariča mestské zastupiteľstvo vďaka silnejúcej spoločenskej objednávke vyčlenilo v rokoch 2013 a 2014 na výsadbu stromov spolu 81-tisíc eur, pričom vlaňajšok bol s 50-tisícmi eur v tejto položke rekordným.

Mesto do budúcnosti pripravuje aj projekty založenia nových lesoparkových plôch, ktoré by mohli vzniknúť v extraviláne Trnavy.

Hovoríme s Jarmilou Garaiovou z referátu ekológie Odboru stavebného a životného prostredia na Mestskom úrade v Trnave.

Koľko pribudlo na území mesta nových stromov v rokoch 2013 a 2014?

– V roku 2013 sa vysadilo celkovo 391 stromov, pričom 89 kusov z nich bolo vysadených v rámci investičných akcií mesta, ostatné v rámci správy zelene.
V roku 2014 bolo vysadených spolu 956 stromov, z toho 814 správou zelene a 142 stromov pribudlo v rámci mestom realizovaných investičných akcií. Z tohto počtu stromov získalo mesto 96 kusov z projektu „Mestá odolné na dopady zmeny klímy – trnavská inšpirácia“.
Okrem toho bolo v minulom roku vysadených v Trnave aj 1 354 ks krov, 2 735 kusov dvojročných rastlín, 6 162 cibuľovín, 10 869 letničiek, 2 197 trvaliek a 35 m2 skalničkového koberca ako vegetačnej strešnej pokrývky.

Aký počet stromov bol v minulých dvoch rokoch vyrúbaný?

V roku 2013 bolo vyrúbaných spolu 327 stromov. Správa zelene zabezpečila odstránenie 282 kusov, pričom 146 z nich bolo suchých a na 136 ks bol vydaný súhlas na výrub s povinnou náhradnou výsadbou. V rámci investičných akcií došlo k odstráneniu 45 stromov.
V roku 2014 bolo celkovo vyrúbaných 491 stromov, z toho 478 správou zelene a 13 v rámci realizácie investičných akcií v meste. Z tohto celkového počtu stromov bolo až 269 stromov suchých a poškodených víchricou. 209 stromov mesto odstránilo na základe požiadaviek obyvateľov, bol na ne vydaný súhlas na výrub, vrátane povinnosti náhradnej výsadby.

Ilustračné foto

V ostatných rokov vzrástol počet vyrúbaných vzrastlých stromov v tesnom dotyku bytových domov na sídliskách. Pokračoval tento trend? Aké boli najčastejšie dôvody pre výruby v Trnave z celkového hľadiska?

– Trend pokračuje, hlavným dôvodom na výrub stromov v podnetoch od obyvateľov je neprimerané zatieňovanie obytných miestností, nedostatočná vzdialenosť od bytových domov, poškodzovanie podzemných inžinierských sietí a základov budov koreňovým systémom stromov.

Na jeseň 2014 mesto oznámilo výsadbu viac ako 500 nových stromov. Aký je predpoklad pre rok 2015?

– V roku 2015 je v rozpočte mesta vyčlenených 20 000 eur na nákup a následnú výsadbu približne 100 kusov odrastených stromov.

Primátor Bročka spomína potrebu zriadenia pozície mestského arboristu resp. odborníka, ktorého kompetenciou bude najmä starostlivosť o stromy, posudzovanie ich zdravotného stavu, riešenie odborných zásahov a podobne. Hovorilo sa už niečo na túto tému?

– O tomto odbornom poste respektíve odbornej pomoci sa bude na úrovni vedenia rozprávať v ďalšom období.

Už dlhší čas sa spomínajú plány vytvorenia nových lokalít lesoparkového typu s mohutnejšou výsadbou. Aká je akutálna situácia?

– Mesto pripravuje rozvoj veľkoplošných lesoparkových porastov a biocentier na vlastných pozemkoch. Najrozsiahlejším a najvhodnejším pozemkom mesta je časť ornej pôdy na Medzihájoch, na severozápadnom okraji katastrálneho územia mesta Trnava.
Pre toto územie má mesto pripravenú overovaciu štúdiu z roku 2013, ktorá rieši možné funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia Medzihájov medzi vodným tokom Parná (Farský mlyn) a bývalým štátnym majetkom Medziháj. Súčasťou návrhu je únosné rozšírenie a skvalitnenie prímestskej rekreácie na pozemkoch mesta, ktoré sú výhľadovo určené územným plánom na rozvoj oddychovo-rekreačných aktivít.
Ďalším možným územím pre vybudovanie lesoparku je taktiež územie, dnes orná pôda, vo vlastníctve mesta popri toku Parnej na Kočišskom. Konkrétne ide o územie južne od golfového areálu a plánovanej obytnej zóny Kočišské, ktoré bolo v rámci zmeny územného plánu v roku 2012 prekvalifikované na plochu lesoparku, alternatívne parku.

Jestvuje nejaký konkrétnejší plán, projekt alebo dokument na realizáciu týchto zámerov?

Vybudovanie spomínaných lokalít je podmienené rozhodnutím vedenia mesta a poslaneckého zboru, ako aj úspešnosťou pri uchádzaní sa o finančnú podporu v rámci programového obdobia Európskej Únie v rokoch 2014 – 2020, ako aj z iných zdrojov.