Rekonštrukcia južnej veže stredovekého trnavského mestského opevnenia je už dokončená
Mestská samospráva dokončila rekonštrukciu južnej veže z polovice 13. storočia v najstaršom dochovanom úseku mestského opevnenia na ulici Dolné bašty. Obnova tejto časti hradieb bola vzhľadom na nesprávnu technológiu predchádzajúcej obnovy mimoriadne náročná.
Pri rekonštrukčných prácach v osemdesiatych rokoch 20. storočia boli použité nekvalitné moderné tehly s vyššou nasiakavosťou spájané cementovou maltou s nedostatočnou priepustnosťou pre vodu a vodné pary.
Cementová omietka bola použitá aj na opravu škárovania lícnych stredovekých tehál. Dôsledkom nesprávnej technológie došlo pôsobením dažďovej vody, snehu a vzlínajúcej vlhkosti k premŕzaniu a následnému rozpadávaniu koruny veže a jej lícnych plôch. Vlhkosť vzlínajúca z opravovanej časti ohrozovala už aj pôvodné stredoveké murivo. Preto bolo potrebné pred samotnou rekonštrukciou veže, ktorá sa začala v tomto roku, úplne odstrániť nevhodné moderné prímurovky a cementovú maltu tak, aby nedošlo k poškodeniu pôvodného muriva.
FOTO: Anna Tamajková
Práce sa uskutočňovali za asistencie statika a pod dohľadom pamiatkového úradu. V súlade s požiadavkami pamiatkarov boli na doplnenie chýbajúcich častí veže použité kvalitne vypálené staré tehly vyrobené klasickou technológiou, ktorá sa u nás používala približne až do 50. rokov 20. storočia.
Ako spojovací aj škárovací materiál poslúžila malta, ktorá technologicky nadväzuje na spôsob výroby historických vápenných mált s pridávaním pálených ílov a zabezpečuje materiálovú aj vizuálnu kompatibilitu s pôvodným spojivom.
Koncom zimy a na jar priebeh rekonštrukcie trochu spomalilo chladné počasie, lebo pri práci s touto maltou nesmie klesnúť vonkajšia teplota pod 5 stupňov Celzia, časový sklz sa však podarilo vyrovnať.
FOTO: Anna Tamajková
Koruna veže bola dostavaná do výšky hornej hrany štrbinovej strieľne tretieho nadzemného podlažia, samotná strieľňa zo záklenkom bola zrekonštruovaná podľa strieľne z druhého podlažia.
Zaniknutá časť veže smerom na ulicu Dolné bašty bola priznaná v pôdoryse s použitím nových kvalitne vypálených tehál „zvoniviek“ odolných voči poveternostným vplyvom. Vnútorný priestor pôdorysu veže je vysypaný štrkom, zeleň v bezprostrednom okolí je obnovená do pôvodného stavu pred rekonštrukciou.
Náklady na rekonštrukciu veže boli vyčíslené na 80 624 eur.
Trnavské mestské opevnenie je vekom, veľkosťou a rozsahom zachovania unikátom v rámci strednej Európy. Mestská samospráva systematicky zabezpečuje rekonštrukciu jeho poškodených častí.
Od roku 1992 vynaložila na obnovu a údržbu mestských hradieb takmer 2 milióny 200 tisíc eur.
V priebehu rokov 2016 a 2017 sa uskutočnil georadarový prieskum a následný archeologický výskum zaniknutých častí s cieľom prinavrátiť trnavským hradbám v maximálnej miere autenticitu pôvodného historického výrazu, začleniť ich znova do organizmu historického centra mesta a zvýšiť atraktivitu Trnavy aj v rámci cestovného ruchu.
(TS)
Ulož ako PDF
Škoda, že pamiatkari nedovolili opravit celu vežu iba ruinu. Zostalo nepekne torzo pritom z druhej strany je to ucelené.Pamiatkari tak udržujú namiesto reálnych stavieb ich ruiny, ktoré pragmatici za desatrocia zbúrajú lebo nebudu vidieť ich zmysel
Presne tak.To iste ta vstupna brana pri Evanjelickom dome.Dokedy to tam chcu natahovat? Prace tam stoja a zbytocne je to tam rozdrbane pol roka!
Talian im to povedal jasne: celá veža. Žiadne imitácie a náznaky. Normalny sedliackym rozum.
Lenže naši sú múdrejší. Ešte nad tým aj pol roka mudrujú.
Potom ti amateri nemaju co robit na svojich miestach.
Pri Evanjelickom dome zdochol pes. Už tam rastie aj strom. Ktorý blbý mozog toto vymyslel. Cesta zrušena , doprava zložitejšia . Kolízie na dennom poriadku. Pol roka to tam stojí.
Som zvedavý, do akého stavu uvedú poškodený terén.
https://www.odkazprestarostu.sk/trnava/podnety/42506/odplaveny-travnik-zaplavena-dlazba
Je to škoda v zahraničí i na Slovensku sa dokončujú rokmi zanedbané pamiatky, len v Trnave pamiatkari chcú uchovávať polozburane artefakty. Pritom sukromnik na rohu Hlbokej a Rybnikovej môže postaviť vežu a je to dobré, a mesto ma stopku. Zvláštny prístup. Keby sa tie štyri rožne hradobne veže dostavali mohlai by všetci mať ucelenú predstavu o celom systéme hradieb. Takto zostavame na úrovni socializmu, len nič nedostavat, pritom tolko blbosti uzv centre je.
Mne sa najviac páči ten kolotoč oproti veže.
Zapadá do celkovej architektúry postprivatizérskej éry ranného kapitalizmu balkánskeho typu uplatňovanej sedliakmi pochádzajúcimi z oblasti trnavskej spraše.