Ostatky svätých košických mučeníkov uložili v Trnave. Výročie ich smrti pripomína príležitostná poštová známka

Slovenská pošta, a.s., vydala 6. septembra 2019 príležitostnú poštovú známku 400. výročie mučeníckej smrti troch svätých košických mučeníkov. Uvedenie poštovej známky v Trnave sa uskutoční v Malom Berlíne na Nádvorí v stredu 11. septembra o 15. hod.

Možno sa niekto spýta, prečo sa táto známka uvádza v Trnave, keď predsa ide o košických mučeníkov? Odpoveď je jednoduchá.

Preto, že s týmito mučeníkmi má naše mesto veľa spoločného. V roku 1619 sa vzbúrili proti katolíckemu rakúskemu cisárovi Ferdinandovi II. protestanti v Čechách, na Morave a v Sliezsku a spojili sa s uhorskými luteránmi.

Povstalci na čele s Jurajom Rákocim vtiahli 3. septembra do Košíc. Tu chytili troch jezuitských kňazov, Mareka Križina, Melichara Grodzieckeho a Štefana Pongrácza, ktorých sem pred 400 rokmi v období náboženských sporov medzi katolíkmi a protestantmi priviedlo plnenie cirkevných záležitostí.

Mestská rada ich bez procesu odsúdila na smrť. Títo volili radšej smrť, akoby sa vzdali svojej katolíckej viery a odmietli protestantizmus.

Príležitostnú poštová pečiatka s vyobrazením Jezuitského kostola v Trnave

Marek Križin prišiel v roku 1616 do Trnavy, kde mu arcibiskup Mikuláš Oláh zveril funkciu ostrihomského kanonika a profesora a riaditeľa kapitulskej školy. O dva roky sa stal správcom opátstva v Krásnej n/Hornádom.

Po krutom mučení boli všetci traja najskôr pochovaní v Hertníku, až arcibiskup Peter Pázmaň dal ostatky mučeníkov previezť v roku 1635 do Trnavy v čase vzniku Trnavskej univerzity. Grófka Katarína Forgáčová ich dala zabaliť do purpuru a uložila ich do cínovej rakvy.

Ostatky najskôr umiestnili v Kláštore klarisiek (v dnešnom Západoslovenskom múzeu), kde bola predstavenou grófkina dcéra Mária. Po zrušení Kláštora klarisiek boli ostatky mučeníkov prevezené do Kostola sv. Anny v Trnave (uršulínsky kostol).

Záujem o mučeníkov oživili jezuiti, ktorí sa po obnove rehole vrátili do Trnavy v roku 1853. Páter Jozef Boero v roku 1855 predložil listy týkajúce sa kanonizácie svätcov a 15. januára 1905 ich pápež Pius X. vyhlásil za blahoslavených.

21. augusta 1905 sa uskutočnilo delenie ich ostatkov. Z poverenia ostrihomského arcibiskupa Klaudia Vasariho po jednej kosti z ramena každého mučeníka vložili do relikviárov a odoslali do Ríma.

3. septembra 1905 sa v Kostole sv. Anny konala pontifikálna sv. omša a po nej biskup dr. Kohl otvoril rakvu a lebky Štefana Pongráca a Melichara.

Grodzieckého s niekoľkými menšími kosťami odovzdal do opatery Spoločnosti Ježišovej v Trnave. Uložili ich v trnavskom jezuitskom Kostole Najsvätejšej Trojice pod sklo na bočnom oltári Panny Márie. Menšie ostatky boli prevezené do Košíc, kde boli uložené v premonštrátskom kostole a neskôr ich preniesli do Dómu sv. Alžbety.

Časť ostatkov Melichara Grodzieckého bola odoslaná do poľského Tešína, do jemu zasvätenej kaplnky. Lebku Mareka Križina preniesli do ostrihomskej katedrály. Menšie ostatky odovzdali arcibiskupskému chrámu v Záhrebe a časť poslali aj do Chorvátska, do rodiska blahoslaveného – Križevca.

Za svätých boli vyhlásení pápežom Jánom Pavlom II. počas jeho návštevy Slovenska dňa 2. júla 1995 na košickom letisku.

Vydaná poštová známka má ďalšiu súvislosť s Trnavou. Grafika, použitá pri výtvarnom návrhu známky od akademického maliara Mariána Čapku a Mgr. art. Jozefa Česlu, pochádza z knihy Gabriela Hevenesiho Ungaricae Sanctitatis Indicia (Dôkazy svätosti Uhorska), ktorá bola vydaná v roku 1737 v Trnave. V knihe je 53 medirytinových ilustrácií viedenských rytcov Johanna Jacoba Hoffmanna  a Johanna Sigismunda Schotta.

Pošta Trnava 1 na Trojičnom námestí bude používať k uvedeniu známky príležitostnú poštovú pečiatku, v ktorej je zobrazený Jezuitský kostol ako miesto slávnostného uvedenia známky a uloženia ostatkov svätcov Štefana Pongráca a Melichara Grodzieckého.

Mgr. Ján Mička