reklama

Plošný lockdown je krajné riešenie. Vedci z Trnavskej univerzity skúmajú superšírenie korony

Odborníci z trnavskej fakulty zdravotníctva sa podieľajú na výskume, ktorého cieľom je zistiť rozsah a rýchlosť šírenia epidémie COVID-19 v slovenskej populácii. Má to pomôcť strategickému rozhodovaniu a efektívnej kontrole epidémie.

Celoštátny lockdown nie je optimálne riešenie

Epidemiologické údaje o pozitívnych prípadoch a ľuďoch, ktorí boli s nimi v kontakte, ukazujú, že veľká časť infikovaných má malú pravdepodobnosť ďalšieho šírenia nákazy. Vyskytujú sa však udalosti, pri ktorých prichádza k tzv. superšíreniu vírusu, teda nakazeniu pomerne veľkého množstva ľudí jedinou infekčnou osobou.

Práve tieto sa zdajú byť hlavnou hnacou silou pandémie. Porozumenie dynamiky prenosu je kľúčom pre určovanie efektívnych kontrolných a preventívnych opatrení.

“Celoštátny lockdown nie je optimálny spôsob manažovania tejto epidémie. Ak prenos a šírenie v populácii závisí najmä od superšíriteľských udalostí, kým bežné spoločenské interakcie prispievajú k reprodukcii vírusu menšou mierou, celoštátne snahy o kontrolu šírenia epidémie by sa mali zamerať najmä na hromadné podujatia, ktoré takýto superšíriteľský potenciál majú,” tvrdia vedci v projekte Analýza dynamiky šírenia Covid-19 v Slovenskej republike prostredníctvom kľúčových epidemiologických ukazovateľov – podklad pre strategické rozhodovanie a efektívnu kontrolu epidémie, financovanom Agentúrou pre podporu výskumu a vývoja (APVV).


Trnavská univerzita

Ilustračné foto

Plošné opatrenia sú krajné riešenie

„Plošné opatrenia ako tie, ktoré platia od tohto týždňa, sú krajným riešením. Optimálnou cestou sú cielené opatrenia rozlišujúce špecifické miery rizika nákazy. Podľa údajov, ktoré máme k dispozícii z epidemiologických šetrení, väčšina lokálnych ohnísk je v rodinách, na rodinných oslavách, či svadbách. Sem majú byť primárne cielené aj opatrenia. Treba takisto rozlišovať medzi regiónmi v zmysle celkovej rizikovosti danej populácie (teda proporcia starších ľudí alebo ľudí s takými ochoreniami, ktoré zhoršujú priebeh COVIDu-19 v prípade nakazenia) a do celkového kontextu treba započítať aj dostupnosť verejno-zdravotníckych služieb (kapacita regionálnych úradov verejného zdravotníctva pre dohľadávanie kontaktov) a zdravotníckych služieb (kapacity a vybavenie nemocníc),“ tvrdí epidemiológ Marek Majdan, prorektor Trnavskej univerzity pre rozvoj a informačné systémy.

Nevyužívame plný potenciál dát a informácií

Samotnú dynamiku šírenia nákazy a návrh opatrení v regióne treba potom podľa M. Majdana zvážiť v celej šírke tohoto kontextu. „Nie je jedno, či nám pribudne 30 prípadov denne v regióne s dobre fungujúcou a vybavenou nemocnicou, dostatočnými kapacitami na RÚVZ na udržanie šírenia pod kontrolou a s mladou a zdravou populáciou alebo v regióne, kde je väčšiu časť populácie tvoria seniori s chronickými ochoreniami a nestatočnými službami. Kľúčom k tomu, aby sme takúto stratégiu vedeli implementovať sú kvalitné údaje, ktoré nám situáciu opíšu.“

Nutnosť súčasných celoplošných opatrení je podľa odborníka na verejné zdravotníctvo M. Majdana sčasti odrazom toho, že pri analýze situácie a jej dynamiky nevyužívame plný potenciál dát a informácií. „O samotnej účinnosti týchto opatrení nepochybujem: na to, aby sme dostali pod kontrolu ochorenie, ktorého šírenie je priamo závislé od intenzity a blízkosti kontaktu medzi ľuďmi, akékoľvek opatrenie obmedzujúce kontakt (či už formou regulácie stretávania alebo formou osobnej ochrany rúškom) efekt má. Problematická je práve adresnosť týchto opatrení a, samozrejme, ich kolaterálne ekonomické a spoločenské dopady. Sme v situácii, keď verejnosť očakáva jasne odôvodnené rozhodnutia. Cieľom nášho projektu je priniesť viac informácií o dynamike šírenia tohoto ochorenia a tak prispieť k tomu, že sa budú môcť prijímať cielenejšie opatrenia.“


Epidemiológ Marek Majdan, prorektor Trnavskej univerzity pre rozvoj a informačné systémy

FOTO: TRUNI/Barbora Likavská

Covid-19: Sekundárna miera infekcie

Odborníci budú vo svojom výskume určovať sekundárnu mieru infekcií (angl. secondary attack rate, SAR), teda pravdepodobnosť šírenia infekcie v malých komunitách, akými sú rodiny alebo školské triedy. Pokúsia sa kvantifikovať potenciál superšírenia vyhodnotením uzavretých ohnísk z tzv. prvej vlny Covidu-19 u nás.

Metodicky sa riadia protokolom Svetovej zdravotníckej organizácie pre vyšetrovanie prenosu nového koronavírusu v domácnostiach, čo zabezpečí reprodukovateľnosť výskumu a porovnateľnosť výsledkov v čase a v medzinárodnom meradle.

Sekundárna miera infekcie nového koronavírusu je v štúdiách z iných krajín popisovaná na úrovni 10 až 20 %, čo znamená, že jeden infikovaný človek nakazí 10% až 20% členov kolektívu, s ktorými príde do styku. „Nevieme, či tieto čísla platia aj pre podmienky Slovenska alebo sa budú líšiť. Faktom ostáva, že rodina sa podľa doteraz dostupných údajov zdá byť najpravdepodobnejšie miesto pre lokálne ohniská,“ vysvetľuje M. Majdan.

V súčasnosti autori projektu ukončujú zber vzoriek krvi. Najbližšie štyri mesiace budú spracúvať získané údaje a do mája 2021 poskytnú interpretáciu výsledkov a formuláciu odporúčaní. Konferenciu, ktorá predstaví výsledky tohto projektu, plánujú zorganizovať do 30. septembra 2021.

Spolupráca UK a TRUNI

Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity (FzaSPTU) sa zúčastňuje realizácie tohto APVV projektu prostredníctvom Inštitútu pre globálne zdravie a epidemiológiu (IGHE), ktorý sa podieľa na príprave a zbieraní epidemiologických údajov, na ich analýze a na interpretácii výsledkov.

Infekčná klinika Fakultnej nemocnice Trnava na svojom klinickom pracovisku odoberá vzorky krvi a zbiera údaje prostredníctvom dotazníka od účastníkov výskumného súboru z Trnavského kraja.

Centrum mikrobiológie a prevencie infekcií zodpovedá za transport krvných vzoriek a zozbieraných údajov do laboratória. Fakulta zdravotníctva v Trnave má potrebné vybavenie na úspešnú realizáciu projektových aktivít.

Na analýze participujú výskumníci z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity doc. Marek Majdan, doc. MUDr. Adriana Kršáková, PhD. a RNDr. Mgr. Jaroslava Brňová, PhD. Hlavnou riešiteľkou projektu je doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH z Ústavu epidemiológie Lekárskej fakulty Univerzity Komenského.


Pavilónu klinických a laboratórnych disciplín Trnavskej univerzity

FOTO: TRUNI/Barbora Likavská

Ulož ako PDF
Napísal 14. októbra 2020 13:02. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

3 komentáre pre “Plošný lockdown je krajné riešenie. Vedci z Trnavskej univerzity skúmajú superšírenie korony”

  1. 1
    vírus says:

    Ďakujeme za tento článok – konečne odborný.
    … Ak prenos a šírenie v populácii závisí najmä od superšíriteľských udalostí, kým bežné spoločenské interakcie prispievajú k reprodukcii vírusu menšou mierou, celoštátne snahy o kontrolu šírenia epidémie by sa mali zamerať najmä na hromadné podujatia, ktoré takýto superšíriteľský potenciál majú,” tvrdia vedci …

    To čo tu píšeme dlhodobo, že Nerov kvízový štáb spôsobil superšíriteľ udalostí – Fast Food, kolotoče, Amfik koncerty, Pod hradbami – už potvrdzujú aj vedci z Trnavskej univerzity.

    Samozrejmo nikto z kvízového švábu sa neospravedlní a neprizná ani nevyvodí osobnú zodpovednosť. Na to sú moc zbabelí a neschopní.

    • 1.1
      Lada says:

      to su taki isti vedci a odpornici ako TY si virus nas Trnavsky samonasieraci. sak nepi.

      • 1.1.1
        sprava says:

        V duchu jeden Boh, jedno Slnko, jeden vodca. Rozmýšľanie našej volenej zástupnej demokracie. Má to jednu chybu volič nie je odvodený od slova vôl. Lada nech ťa niekto od štupluje, pomáha to

Napíš komentár

reklama

reklama

Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.