Prícestná vítacia tabuľa na okraji Trnavy po pätnástich rokoch opäť svietila

Ozdobná prícestná tabuľa s nápisom Trnava po viac ako pätnástich rokoch opäť svietila. Síce viac symbolicky, ako naozaj.
Nasvietením nefunkčného diela chcel mladý trnavský umelec Martin Kochan podľa vlastných slov metaforicky poukázať na snahy o obnovenie občianskych aktivít, ktoré sa na Slovensku mohli opätovne začať prejavovať po 17. novembri.

„Oslovil ma Peťo Gese, či by som sa tiež nechcel podieľať na kultúrnej akcii FreeDom niečím vlastným. Povedal som mu, že by som rád nasvietil Trnavu a on to prijal s radosťou. Samozrejme, musel som rýchlo upresniť, že nehovorím o nasvietení celého mesta, ale iba tohto objektu,“ hovorí M. Kochan.
Ozdobnú tabuľu, stojacu na okraji mesta na Bučianskej ulici od roku 1988, si nevybral náhodou.

„Autorom tohto diela, ktoré dodnes stoja v Trnave dve, je uznávaný český umelec Milan Dobeš. Prícestná tabuľa však už roky nesvieti. Rozhodol som sa ju nasvietiť z tmavej strany šiestimi žiarovkami inštalovanými zospodu, teda presne naopak, ako svietili v časoch predošlého režimu, kedy jednotlivé písmenká osvetľovali žiarovky z vrchnej strany. Symbolizuje to zmenu, ktorá nastala po Nežnej revolúcii,“ pokračuje.
Decentne upravené dielo Milana Dobeša po vyše 15 rokoch znovu „svietilo“

Kochan si myslí, že socha vo verejnom priestore nemusí byť vnímaná len cez podobenstvo „nejakého bronzového panáka“, ale aj v takejto skôr ideovej podobe. Náhodné nebolo ani umiestnenie žiaroviek z opačnej strany. „Osvietenie z tmavej strany od mesta, na ktorú nesvieti pouličná lampa, tiež metaforicky upriamuje pozornosť na zmenu, ktorá nastala po Novembri 1989 v tejto krajine. Moja intervencia do diela iného autora, ktoré je ako väčšina kvalitných diel vo verejnom priestore Trnavy zabudnuté a opomínané, metaforicky nasvecuje snahy meniť veci ‚zdola‘ a rovnako upriamiť pozornosť na kultúrnu politiku mesta Trnava,“ pripomenul Martin.

Hoci Kochanovo dielo nebolo príliš trvácne, ani výrazné, a vydržalo len dva či tri dni, mladému umelcovi to nijako neprekáža. „Samozrejme, tu išlo skôr o symboliku ako o nejaké veľkolepé technické dielo,“ pousmial sa.

Foto: