Michal Klembara: Kultúra v meste potrebuje efektívnejší systém financovania

Do Trnavy prišiel pred siedmimi rokmi zo Spišskej Novej Vsi ako študent vysokej školy. Dnes v našom meste pracuje ako producent a organizátor kultúrno-spoločenských podujatí.
 Stojí za akciami ako sú Noc v kine, improvizačná súťaž Improliga, PechaKucha Night, zorganizoval verejné diskusie o kine Hviezda a arcibiskupovi Bezákovi, predstavuje úspešých ľudí v projekte Kreatívny človek.

Hovoríme s Michalom Klembarom (26), projektovým manažérom OZ Pubikum.sk.

Dnes máš so svojimi spolupravovníkmi množstvo aktivít a za sebou desiatky podujatí. Ako to celé začalo?

– Naše aktivity sme odštartovali vydávaním internetového filmového časopisu CinemaView.sk v roku 2004. O dva roky neskôr som prišiel študovať do Trnavy. V tom období možností kultúrneho vyžitia pre ľudí vo veku medzi 20-30 veľa nebolo. Motívom pre nás bolo pokúsiť sa vytvoriť niečo vlastné. Zároveň sme mali ambíciu preniesť aktivity z internetu medzi ľudí. Práve preto bolo v decembri 2006 prvé podujatie bolo filmové. Išlo o rozprávanie o nových filmoch pod názvom TrailerWatch. Na jar 2007 sme urobili prvú Noc v kine.

V počiatočnom období ste robili len zopár akcií ročne, ale neskôr sa situácia zmenila.

– Na začiatku, pred tými šiestimi rokmi, sme usporiadali možno štyri akcie za rok. Neskôr sme to začali brať trošku vážnejšie a pribúdali nové aktivity ako Improliga, festival Frejm a ďalšie. V súčasnosti robíme približne 30 eventov ročne, z nich podstatnú väčšinu v Trnave.

Michal Klembara: Spišskonovovešťan, pre ktorého sa stala Trnava druhým domovom

V občianskom združení Publikum.sk pôsobíš ako hlavný producent. Aký je tvoj tím ľudí?

– Na začiatku som mal okolo seba zopár spolužiakov a kamarátov, ktorí mi pomáhali. Dnes sa snažíme vytvoriť profesionálnejší a stabilný tím ľudí, ktorí svoju prácu ovládajú a vedia, čo majú robiť. Zišli sa ľudia, ktorí svoju prácu myslia naozaj vážne a chcú sa ďalej rozvíjať. Vďaka tomu dokážeme robiť viac podujatí v lepšej kvalite. Dokonca stále častejšie pomáhame pri organizovaní akcií aj iným subjektom.

Ktoré podujatia vznikli a v súčasnosti fungujú vo vašej produkcii?

– Veľmi dobre navštevovaná je Noc v kine, pri ktorej sa snažíme zostaviť program z kvalitných, ale zároveň i divácky zaujímavých filmov. Ide o tituly, ktoré by si diváci veľakrát sami od seba nepozreli. Stále populárnejšia je súťaž v divadelnej improvizácii Improliga, ktorá mala nedávno jubilejné desiate pokračovanie. Ďalším dôležitým podujatím je pre mňa PechaKucha Night, kde sme chceli priniesť niečo, čo by pomohlo rozvoju miestnej umeleckej scény. Má svoje pomerne veľké publikum, postupne však zisťujeme, že do Trnavy na toto podujatie prichádzajú čoraz častejšie ľudia z Bratislavy a iných miest. Hoci sa PechaKucha koná aj v iných mestách, myslím, že sa nám podarilo dostiahnuť takú kvalitu, pre ktorú sem chodia aj diváci z hlavného mesta. A to sa v Trnave príliš často nestáva.

Na začiatku bol zámer osloviť zrejme v prvom rade študentskú obec. Aké publikum vyhľadáva vaše akcie dnes?

– Pravdou je, že na počiatku sme mysleli v prvom rade na trnavských študentov, oni boli našou cieľovou skupinou. Aj preto sme sa rozhodli vo väčšine prípadov robievať akcie v strede týždňa. Čoraz viac sa však snažíme oslovovať domáce publikum, zamestaných ľudí. Zlom nastal vlani, kedy sme napríklad Noc v kine načasovali na deň pred štátnym sviatkom. V septembri minulého roka, teda v čase, kedy v meste ešte neboli cezpoľní študenti, sme usporiadali PechaKucha Night a dopadlo to skvele. Zisťujeme, že akcia má potenciál formovať umeleckú obec v Trnave a pomáha ľuďom dostať ich na umeleckú mapu aj v rámci Slovenska.

V priebehu uplynulých siedmich rokov ste priniesli do Trnavy viacero nových a možno menej tradičných či zaužívaných produktov. Ako vnímaš to obdobie pôsobenia v Trnave očami človeka, ktorý prišiel do neznámeho prostredia a snaží sa vytvoriť niečo nové, nezávislé alebo originálne?

– Zaujímavé je, že väčšina ľudí z nášho tímu nie sú Trnavčania. Považujem to však za úplne normálne, toto sa bežne deje aj všade inde. Naopak, možstvo Trnavčanov je činných mimo svojho rodného mesta. Toto obdobie nám jasne ukázalo, že Trnava má svoj potenciál, ktorý je možno ešte stále mierne utlmený. Počas tých siedmich rokov upadli niektoré oficiálne kultúre inšitúcie, ale nezávislá kultúra je v Trnave viditeľne na vzostupe a vznikajú ďalšie nové iniciatívy. Teší nás, že niektoré eventy fungujú v Trnave veľmi dobre a inde sa zatiaľ nepresadili.

Ak tomu správne rozumiem, myslíš si, že Trnava má potenciál ďalšieho rastu?

– Trnava nie je tak veľké mesto, aby sme si tu denne mohli vyberať, na ktorý z troch koncertov pôjdeme. To tu asi nikdy nebude. Ale myslím si, že kultúrna scéna napreduje dobrým smerom a má potenciál ešte narásť. Aj pre kompetentných bude úlohou vytvorenie akéhosi rámca fungovania kultúry a umenia v snahe zvyšiť kvalitu ponuky podujatí, aby sem okrem domácich stále viac prichádzali aj ľudia z okolia či zahraničia. Pre rozvoj cestovného ruchu to môže byť kľúčové. Väčšie publikum znamená pre kultúrne inštitúcie aj viac peňazí, ktoré môžu znova investovať do vyššej kvality, ale aj kvantity. A v konečnom dôsledku tento výsledok aj zvýši chuť ľudí z kultúrnej oblasti tvoriť a prinášať nové nápady a myšlienky.

Vo vašom portfóliu je aj diskusia s úspešnými ľuďmi Kreatívny človek, nevyhýbate sa ani organizovaniu verejných diskusií na aktuálne témy. Úspech malo verejné premietanie dokumentu o arcibiskupovi Bezákovi, chystáte debatu na tému kultúra v meste.

– Kultúrny a kreatívny priemysel v Európskej únii produkoval už pred pár rokmi trikrát viac ako automobilové odvetvie, a aj v čase krízy tento priemysel naďalej rastie. Aj preto chceme hovoriť verejne na túto tému, predstavovať šikovných tvorcov, hľadáme odpovede na otázky s ľuďmi, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú a sú úspešní. V západnej Európe sa transormujú celé oblasti na toto odvetvie. Ide o pomerne širokú oblasť ako sú vydavateľstvá, médiá, kultúrne podujatia, móda, dizajn, fotografia a tak daľej.
 Verejné diskusie boli zatiaľ dve – o budúcnosti kina Hviezda a arcibiskupovi Bezákovi. V tomto projekte ide o akési premietnutie demokracie do praxe, ľudia môžu debatovať s odborníkmi a prípadne zástupcami mesta, pýtať sa, diskutovať. V apríli budú verejnosť, kultúrna obec, médiá či zástupcovia mesta hovoriť na tému kultúrneho života v meste.

Z akých prostriedkov financuje OZ Publikum.sk svoje aktivity?

– Pre niekoho, kto robí kultúru, nie sú peniaze tou hlavnou motiváciou. Nepracujeme s verejnými peniazmi, doteraz sme nezískali žiadne financie od štátu, kraja či mesta a ani sme ich nežiadali. Naše podujatia fungujú samostatne, za tých niekoľko rokov vyrástli a dokážeme ich financovať zo vstupného. Vďaka tomu su viaceré naše podujatia pre divákov zdarma.

Ale napríklad samospráva disponuje pomerne zaujímavými peniazmi, cez ktoré každoročne podporuje kultúru. Nechcete sa o ne uchádzať?

– Trnava je na slovenské pomery pomerne bohaté mesto, o čom svedčí aj každoročné prebytkové hospodárenie. Aj na kultúru idú pomerne vysoké čiastky. Problém vidím skôr v prerozdeľovaní zdrojov. Nepovažujem za ideálne, ak na granty dáva mesto z niekoľko stotisícového balíka len približne 15-tisíc eur. Nezávislá kultúra nepotrebuje veľa financií. Ak by sa napríklad na dotácie menších podujatí a organizácii presunulo povedzme len o 30-tisíc eur viac, vznikli by v Trnave mnohé nové projekty, či tie súčasné by mohli fungovať omnoho lepšie. 
Jednou z našich požiadaviek na stretnutí s predstaviteľmi mesta bude aj prehodnotenie súčasného systému, aby bol efektívnejší a spravodlivejší. A čo sa týka našich vlastných aktivít, tak na tie súčasné granty nepotrebujeme a hlavne naše občianske združenie nesídli priamo v Trnave, preto, ak sa nemýlim, nie sme ani oprávnenými žiadateľmi.

V meste sa zrodilo v ostatnom období niekoľko ďalších nielen čisto kultúrnych, ale aj spoločenských či športovo – spoločenských aktivít. Väčšinou ide podobne ako vo vašom prípade o nezávislých organizátorov, ktorí vymýšajú nové eventy nie ako profesionálne agentúry, ale skôr pre radosť alebo ako hobby. Existuje medzi nezávislými organizátormi nejaká spolupráca alebo komunikácia?

– Nie je to zatiaľ ideálne, ale najmä v posledných mesiacoch vnímam v tomto smere veľký posun. Kultúrna obec komunikuje, rozvíja sa spolupráca. Už aj dnes máme v Trnave podujatia a projekty, na ktorých spolupracujú viaceré organizácie. Pomáhame si. Verím, že potenciál je aj v tomto smere veľký. Otvára to možnosť realizovať väčšie projekty, na ktoré by jednotlivé organizácie samostatne nestačili. Minimálne je to dobré aj na to, aby sme vedeli, kto na čom pracuje a vyhli sa tak pri obdobných podujatiach rovnakým termínom. Zo širšej spolupráce budú mať úžitok nielen organizátori, ale aj návštevníci a mesto. Chceme, aby kultúrna obec ťahala za jeden povraz a pri spoločných problémoch postupovala spoločne.