Najprekladanejšia poetka Slovenska sa predstaví v trnavskej knižnici

Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pozýva čitateľskú verejnosť v stredu 3. septembra o 17, 00 hodine na stretnutie s najprekladanejšou poetkou súčasnej slovenskej literatúry Milou Haugovou. V rámci cyklu Trnavská poetika prijala táto nezameniteľná literátka výzvu Pavla Tomašoviča a Štefana Kuzmu, aby sa predstavila aj trnavskému publiku.

Narodila sa v roku 1942 v Budapešti. Vyštudovala Vysokú školu poľnohospodársku v Nitre a najskôr pracovala ako agronómka, neskôr učila. Po okupácii Československa emigrovala do Kanady, po roku sa však vrátila.

Od roku 1972 žije v Bratislave, v rokoch 1986 – 1996 bola redaktorkou literárneho časopisu Romboid, v roku 1996 absolvovala študijný pobyt v USA.

Od svojej debutovej zbierky básní v roku 1980 vydala 28 kníh poézie a dva zväzky spomienkovej beletrie, na ktoré voľne nadväzuje aj najnovšia autobiografická kniha Sylwa rerum.

Prvé diela začala uverejňovať v roku 1976 v časopise Nové slovo, knižne debutovala v roku 1980 zbierkou básní Hrdzavá hlina. Vo svojich veršoch zachytáva to, čím žije. Vzťahy medzi mužom a ženou, matkou a dcérou, vzťah k prírode, k svetu, vesmíru.

Po debute sa predstavila zbierkou ľúbostných básní Premenlivý povrch (1983) a svet modernej ženy reflektovala v knihe Možná neha (1984). V roku 1990 uverejnila zbierku intímnej lyriky Čisté dni. Láske v jej rôznych podobách sa venovala v knihe Praláska (1991). Nasledovala zbierka básní Nostalgia (1993) a v 90. rokoch sa prezentovala aj knihami Dáma s jednorožcom (1995), Alfa Centauri (1997) či Krídlatá žena (1999).

Na niektoré témy nadviazala aj v nasledujúcich zbierkach Atlas piesku (2001), Orfea alebo Zimný priesmyk (2003), Archívy tela (2004), Rastlina so snom: Vertikála (2006), Biele rukopisy (2007), v autobiografickej próze Zrkadlo dovnútra (2009) a v básnických knihách Pomalá lukostrelkyňa (2010), Záhrada: labyrint: hniezdo (2012), Srna pozerajúca na Polárku (2016), Rastlina za ohradou sna (2017), Z rastlinstva (2021).

Z roku 2023 je Dokonalé zviera(nie) Stigma: písať.

Úryvky z rozhovorov s poetkou, jej úvahy a spomienky sú obsahom publikácie Tvrdé drevo detstva (2013). O procese tvorby a vnímaní umenia je kniha Písať ako dýchať (2014).

Je držiteľkou množstva ocenení, napr. Ceny Dominika Tatarku za rok 2013, prestížnu Európsku literárnu cenu Vilenica dostala v roku 2020.

Z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej v roku 2023 prevzala vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy. Aktuálne je laureátkou ceny Zlatá vlna 2024.

Okrem vlastnej tvorby sa tiež venuje prekladom, z ktorých vynikajúcim dielom je výber krátkych básní Neskoro je, neodchádzaj zo starojaponskej zbierky.

Hudobnou hostkou podujatia bude Jana Andevska.

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Ľubica Malá