Stredoškoláci z trnavského športového gymnázia vzdali úctu národovcom
Prelom októbra a novembra je každoročne spätý s tradíciou pripomínania si pamiatky našich blízkych. Je časom spomínania na tých, ktorí pre nás veľa znamenali, no, bohužiaľ, už sa s nimi nemôžeme osobne porozprávať, povedať im, ako veľmi nám chýbajú. Nielen naši drahí zosnulí si však zaslúžia, aby pamiatka na nich nevybledla.
V tomto príhodnom „preddušičkovom“ období sa preto aj na známom gymnáziu na ulici Jána Bottu v Trnave rozhodli študenti spomenúť si i na tých, na ktorých sa časom takmer zabudlo, pritom ich život je hodný obdivu nielen súčasníkov, ale i dnešnej generácie.
Viacero takýchto osobností je pochovaných na trnavských cintorínoch, ktoré sa stali miestom posledného odpočinku mnohých významných slovenských dejateľov a národovcov. Aj tí si zaslúžia, aby im pri návšteve hrobov našich blízkych bola venovaná aspoň tichá spomienka.
Jednou z takýchto postáv je nesporne i František Veselovský, ktorý prakticky celý svoj plodný život spojil s naším mestom.
Nie je známy len ako poslanec uhorského snemu, ale i dôsledný obranca práv slovenského národa. Za svojou činnosť pri presadzovaní práv Slovákov, pre ktorú sa dokonca viackrát dostal i do väzenia, si s určitosťou i dnes zaslúži rešpekt a úctu.
Tú mu spolu s triednym učiteľom položením kvetov a symbolickým zapálením sviečok vyjadrili aj mladí gymnazisti z triedy 1.A.
Bohužiaľ, dojem z návštevy miesta jeho posledného odpočinku im pokazil smutný pohľad na rozpadajúci sa hrob, ktorý prerastá tráva a náletové dreviny. Pritom nielen on, ale aj ďalšie často zabudnuté osobnosti pochované na trnavských cintorínoch si iste zaslúžia pozornosť nielen nás, nasledovníkov, ale aj kompetentných organizácií.
Po krátkej prechádzke cintorínom, počas ktorej študenti míňali hroby viacerých známych Trnavčanov, si spoločne na neďalekej kalvárii pripomenuli pamiatku ďalších osobností spojených s naším mestom.
Ako Martin Branislav Tamaškovič, tak aj František Richard Osvald, svorne pochovaní neďaleko od seba pod korunami mohutných stromov, sa do našich dejín zapísali nesporne zlatým písmom.
Študentov gymnázia nenechal chladným ani osud blahoslavenej sestry Zdenky, Cecílie Šelingovej, ktorej telesné pozostatky boli istý čas uložené práve na dnes už neexistujúcom cintoríne.
Zostalo na ňom dnes už síce iba zopár hrobov, magickosť miesta však prinútila žiakov zamyslieť sa nad hodnotami, ktoré v živote vyznávame.
Túto príležitosť má v tomto čase každý z nás. Stačí sa len na chvíľku zastaviť a venovať aspoň tichú spomienku tým, ktorí už nie sú medzi nami…
Peter Sokolovič
FOTO: autor
Napísal 
