Študenti športového gymnázia vzdali úctu pamiatke osobností trnavskej a národnej histórie
Obdobie najpokojnejších sviatkov roka z prelomu októbra a novembra je každoročne časom vzdania úcty najbližším, pozastavenia sa a pripomenutia si pominuteľnosti pozemského života. Na hroby našich príbuzných, priateľov či známych kladieme vence či kvety, zapaľujeme sviečky a spomíname na tých, ktorí už, bohužiaľ, nie sú medzi nami. Úctu a spomienku si však zaslúžia nielen naši blízki, ale aj mnoho ďalších osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našich národných dejín. O to viac v Trnave, ktorá v minulých storočiach stála v popredí slovenského kultúrneho života a pôsobilo v nej viacero významných spisovateľov, umelcov či národovcov, ktorí neváhali svoje vlastné pohodlie vymeniť za snahy o lepšie postavenie národa.
Nielen z tohto dôvodu sme sa v rámci tretiackeho dejepisného seminára rozhodli aj my na Spojenej škole Trnava v príhodnom „preddušičkovom“ období uctiť si návštevou miestnych cintorínov viaceré naše osobnosti.
Na ceste za pripomenutím si ich pamiatky sme nemohli ako prvý vynechať hrob poslanca uhorského snemu a funkcionára Spolku svätého Vojtecha Františka Veselovského, ktorý sa v zložitom a slovenskému národu neprajúcom období prelomu 19. a 20. storočia neváhal aj napriek možným problémom a súdnym sporom postaviť na správnu stranu.
Jeho meno nesie, ako znak úcty súčasníkov k jeho významnému dielu, dokonca neďaleká ulica, ktorou cestou do školy, u Trnavčanov známej ako športové gymnázium, dennodenne prichádzajú desiatky študentov, často ani nevediac, že je pomenovaná po jednej z najvýraznejších osobností našej nedávnej minulosti.
Študenti Spojenej školy však položením kvetov a zapálením sviečok vzdali úctu nielen jemu, ale aj ďalším významným osobnostiam, ktoré sú pochované len kúsok od miesta jeho posledného odpočinku na starom trnavskom cintoríne na kalvárii.
FOTO: autor
Mená ako Martin Branislav Tamaškovič, známy ako trnavský Svätopluk, či František Richard Osvald netreba zasväteným zaiste predstavovať.
Osvald ako predseda Matice slovenskej, čestný predseda Spolku svätého Vojtecha a senátor Národného zhromaždenia či Tamaškovič, neúnavný organizátor slovenského života v Trnave čase maďarizácie stojaci pri zakladaní spomenutých pre formovanie národnej identity nezastupiteľných inštitúcií si iste zaslúžia, aby ich pamiatka žila aj naďalej.
Je preto dôležité, že sa naši tretiaci, ako aj ďalší študenti gymnázia snažia nielen v rámci dejepisného seminára aj takýmto spôsobom pripomínať si udalosti a osobnosti, ktorých činy mali veľký vplyv nielen na súčasníkov, ale aj na dnešnú prítomnosť.
Zapálením sviečky, položením kvetov či spomienkou na ich plnohodnotný život však môže pomôcť každý z nás, aby pamiatka na významných národovcov spojených s našim historickým mestom ani po ich odchode nevybledla. Iste si to zaslúžia nielen oni, ale aj ďalšie viac či menej významné osobnosti pochované na trnavských cintorínoch.
Práve toto obdobie, kedy by sme sa mali pozastaviť a zauvažovať nad zmyslom a smerovaním našich životov je časom, kedy by sme im mohli aj my priamo pri miestach ich posledného odpočinku venovať ak už nič iné, tak aspoň krátku spomienku. Tá totiž nestojí nič a napriek tomu je jej význam neoceniteľný. Zabudnúť totiž symbolicky znamená nechať ich zomrieť aj druhý raz. Je preto potešiteľné, že naši študenti nezabúdajú…
Peter Sokolovič
Spojená škola Trnava
Slovenský historický ústav Matice slovenskej
Napísal 
