Po štyroch rokoch zverejnili rebríčky transparentnosti samospráv. Prečítajte si, ako skončili v hodnotení mesto a župa
Po štyroch rokoch zverejnila 15. októbra 2026 Transparency International Slovensko (TIS) celkovo siedme hodnotenie transparentnosti 100 najväčších slovenských miest a ôsmich žúp. Mesto Trnava skončilo spomedzi stovky miest na celkovej 23. priečke, Trnavská župa sa v porovnaní samosprávnych krajov umiestnila na druhom mieste.
Transparency International od júla do októbra 2026 posudzovala 100 samospráv pomocou 116 indikátorov v 11 oblastiach.
S rokom 2022 je priamo porovnateľných 106 otázok. „Do rebríčka sme zaradili aj desať nových indikátorov a pri viacerých sme upravili ich váhu. Hodnotenie vychádzalo z piatich skupín zdrojov: webov miest, dotazníkov, infožiadostí a mystery shoppingu, dát o obstarávaní z ÚVO, EKS, ÚVOstatu a Transparexu a z hodnotenia radničných novín,“ priblížila TIS.
Ako ďalej pripomína, rebríček nemeria samotnú korupciu, ale otvorenosť, dostupnosť informácií, nastavenie pravidiel a možnosti zapojenia verejnosti. Horšie skóre neznamená automaticky korupčnú samosprávu a vysoké skóre nezaručuje jej absenciu.
Podrobné výsledky nájdete na portáli samosprava.transparency.sk.
Ilustračné foto: trnava-live.sk
Najväčší pokrok podľa TIS z jedenástich hodnotených oblastí nastal pri predaji a prenájme majetku, kde priemerné skóre stúplo z 38% na 60%, teda o 22 bodov.
„Výsledky verejných obchodných súťaží na mestský majetok pravidelne zverejňuje 52 zo 100 miest (v roku 2022 iba 29). Verejnosť tak môže lepšie kontrolovať nielen plánované predaje a prenájmy, ale aj ich skutočné výsledky a častejšie aj podmienky cez zápisnice (39 miest). V porovnaní s rokom 2022 ide o jednu z výraznejších zmien dobrej praxe na radniciach, hoci riziká zostávajú pri častých priamych predajoch a prenájmoch majetku cez inštitút tzv. osobitného zreteľa,“ konštatuje Transparency International.
Mestá sa zlepšili aj v personálnej politike (z 43% na 49%) a územnom plánovaní (80% → 84%).
„Najväčší pokles nastal pri verejnom obstarávaní, kde priemerné skóre miest kleslo zo 65% na 49%. Súvisí to aj s novelou zákona účinnou od augusta 2024, ktorá zvýšila limity a oslabila povinné zverejňovanie zákaziek: úplne mimo zákona sa dostali nákupy do 50-tisíc eur (predtým 10-tisíc), hranica transparentnejšieho režimu pre bežné tovary a služby samospráv stúpla zo 180- na aktuálnych 216-tisíc eur a pri stavebných prácach z 300- na 800-tisíc eur. Verejnosť sa tak o časti zákaziek dozvie až po podpise zmluvy,“ vysvetľuje TIS.
Najslabšou oblasťou zostáva etika a konflikt záujmov (40%), ktorá sa oproti roku 2022 dokonca mierne zhoršila (o 1,3 bodu).
Výsledok mesta Trnava
Hoci mestská samospráva získala v roku 2026 od TIS len o málo nižšie celkové hodnotenie 72% (-2% oproti roku 2022) a rovnakú známku A-, v tabuľke to stačilo na 23. miesto medzi 100 samosprávami a pokles o deväť priečok v rebríčku.
V praxi to znamená, že mnohým mestám sa za uplynulé roky podarilo svoje hodnotenie vylepšiť a Trnavu preskočiť.
Ak sa pozrieme do histórie hodnotení transparentnosti, mesto Trnava bolo v roku 2010 na 17. mieste, o dva roky neskôr 30., v roku 2014 kleslo až na doposiaľ najhoršie 42. miesto, v 2016. sa polepšilo na 20. priečku, o dva roky bola Trnava sedemnásta a v roku 2022 na 14. pozícii zo stovky slovenských miest.
Najlepšie „vysvedčenie“ v aktuálnom rebríčku získala v oblastiach Rozpočet a zmluvy (94%), Územné plánovanie a stavebný úrad (92%) či Predaj a prenájom majetku (85%).
Naopak, podpriemerné hodnotenie obdržalo mesto v kategóriách Obecné podniky a organizácie (36%) alebo Verejné obstarávanie (42%).

Pre zväčšenie kliknite na obrázok
ZDROJ: TIS
Výsledok Trnavskej župy
Celková známka A+ a skóre 80% znamená pre Trnavskú župu najlepší výsledok v histórii a druhú najvyššiu pozíciu v porovnaní ôsmich samosprávnych krajov.
Znamená tiež skok zo siedmeho miesta v roku 2022 a vylepšenie celkového výsledku z 63% (známka B) spred štyroch rokov. V roku 2020 pridelila TIS Trnavskému samosprávnemu kraju rovnako známku B za výsledok 65%, čo znamenalo 4. miesto.
V roku 2011 získala Trnavská župa 41% (7. miesto, známka C-), v 2013. roku to bolo 48% (3. miesto, C), o dva roky neskôr dosiahla skóre 50% (6. miesto, C), v roku 2017 bola župa za celkový výsledok 49% siedma so známkou C.
V roku 2026 obdržala župa v hodnotení dvakrát maximálne skóre 100% – v oblastiach Predaj a prenájom majetku a Zariadenia sociálnych služieb.
Vysoké skóre získala aj v kategórii Prístup k informáciám (86%).
Nižšie hodnotenie bolo udelené za oblasti Mediálna politika (62%) a Dopravná politika (63%).

Pre zväčšenie kliknite na obrázok
ZDROJ: TIS
Ulož ako PDF









