Trnavská župa si polepšila v hodnotení transparentnosti. Z predposlednej siedmej priečky sa posunula na štvrté miesto
Trnavská župa poskočila v rebríčku transparentnosti z predposlednej siedmej priečky v roku 2017 na štvrté miesto v roku 2020. Vyplýva to z najnovšieho rebríčka transparentnosti žúp, ktorý už po piatykrát pripravila organizácia Transparency International Slovensko.
„Slovenské samosprávne kraje sú v polovici piateho obdobia transparentnejšie ako kedykoľvek predtým. V rôznej miere sa o to zaslúžili najmä noví župani podporovaní stredopravými koalíciami, ktorí zasadli do kresiel po voľbách v roku 2017. Všetci presadili zmeny k lepšiemu, no žiadnemu sa nepodarilo dotiahnuť na vysoké skóre Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) vedeného Jaroslavom Baškom (Smer). TSK tak zostáva najotvorenejšou slovenskou župou,“ konštatuje v hodnotiacej správe Transparency International Slovensko (TIS).
Trnavská župa získala v hodnotení TIS skóre 64,5%, čo je o takmer 16 percent viac ako pred tromi rokmi. Pre Trnavský samosprávny kraj znamená aktuálne hodnotenie posun na štvrté miesto spomedzi všetkých ôsmich krajov.
Župan Jozef Viskupič (v strede)
Ilustračné foto
Trnavská župa s celkovou známokou 65% (B) získala najvyššie hodnotenie za zariadenia sociálnych služieb (100%), nasledujú oblasti prístup k informáciám (81%), dopravná politika a financie a verejné obstarávanie (po 75%) a účasť verejnosti na rozhodovaní (64%).
Naopak menej ako polovicu z možných bodov získali hodnotené oblasti mediálna politika (45%), podniky a organizácie VÚC (45%) a predaj a prenájom majetku len s 15 percentami.
„Skóre transparentnosti slovenských žúp vzrástlo za dva a pol roka o takmer deväť percentuálnych bodov (pb) na novú hodnotu 63,3% (v roku 2017 dosahovalo 54,3%). Ide tak o najväčší skok v histórii meraní transparentnosti krajov. Župy sú dnes otvorenejšie ako stovka najväčších slovenských miest, ktorá v hodnotení z roku 2018 dosiahla 57%. Po prvýkrát sa v transparentnosti dokázal zlepšiť každý z ôsmich krajov, celkovo napredovali až v desiatich z jedenástich hodnotených oblastí,“ uvádza Transparency International Slovensko.
Transparentnosť žúp merali celkovo pomocou 132 indikátorov, pričom sme pridali aj 15 nových. Vychádzali sme pritom z vyše desiatich rôznych zdrojov od webových stránok krajov, cez dotazník zaslaný úradom, župné médiá, informácie z portálov ÚVO, EKS či z Registra partnerov verejného sektora až po otázky zasielané županom a hlavným kontrolórom z adries bežných občanov.
„Meranie transparentnosti žúp považujeme za účinný nástroj na ceste ku kvalitnejšej verejnej kontrole, ktorá výrazne zužuje priestor pre nekalé praktiky. Rebríček však nemeria samotnú korupciu, ale iba otvorenosť a kvalitu zverejňovania a nastavenie pravidiel. V žiadnom prípade sa lepšie hodnotená župa nedá automaticky označiť za nekorupčnú, a naopak,“ pripomína TIS.
Napísal 
