reklama

Segregácii neprispôsobivých sa mesto bráni. Vysťahovať ich môže do niekoľkých lokalít

V polovici septembra upozornili obyvatelia Coburgovej ulice a blízkeho okolia poslancov mestského zastupiteľstva a vedenie mesta Trnava listom na zhoršujúcu sa situáciu v otázke spolunažívania s neprispôsobivou, najmä rómskou komunitou.

Pod sťažnosť na porušovanie zákona o obecnom zriadení sa podpísalo viac ako 650 ľudí. Prostredníctvom poslanca MZ Miloša Krištofíka požadujú od mesta Trnava zmenu súčasného stavu, ktorý nikto z kompetentných nerieši už viac ako 30 rokov.

Signatári sťažnosti upozorňujú, že činnosť neprispôsobivých obyvateľov značne znehodnocuje ich nehnuteľný, a často aj hnuteľný majetok. A to v mnohých prípadoch nielen súkromný, ale aj majetok mesta.

Podľa obyvateľov Coburgovej a okolia ich štvrť je „neslávne známa napríklad najväčším počtom výjazdov hasičského zboru v rámci celej Slovenskej republiky, ďalej zvýšenou kriminalitou, krádežami, výtržnosťami, predajom drog, znečisťovaním životného prostredia odpadkami, neudržateľnými hygienickými podmienkami, výskytom potkanov, ďalších hlodavcov a túlavých psov, rizikom epidemiologických ochorení, rizikovým prostredím pre výchovu detí, doslova nemožnosťou slobodne sa pohybovať po ulicach vo večerných hodinách bez rizika okradnutia, obťažovaia pejoratívnymi výrazmi, vulgarizmami či prepadnutiami„.


Neporiadok a špinu v okolí mestských nájomných bytoviek neprehliadnete

Primátora mesta a poslancov upozorňujú, že ak sa problémy štvrte Tulipán nebudú riešiť v súčasnosti, o niekoľko rokov sa stane situácia nezvádnuteľnou v rámci celého mesta. Zároveň poukjazujú na zákonnú povinnosť primátora a mestského zastupiteľstva starať sa o majetok mesta, zveľaďovať ho a vo svojej celkovej hodnote zásadne nezmenšený zachovať.
“Teda pýtame sa: porušuje mesto Trnava zákon? Podľa nášho názoru, zveľaďovanie majetku mesta nie je len budovanie parkov, peších zón a oprava chodníkov, ale aj zabezpečenie kvality života vo všetkých častiach mesta Trnava. Nielen na Peknom poli, Kopánke, Spiegelsaale či v centre mesta.”

Navrhujeme vám preto riešenie: v katastri mesta Trnava, za hranicou mesta, vybudovať byty nižšieho štandardu resp. kontajnerové obydlia, kam by bolo možné neprispôsobivých občanov presťahovať. Týmto by získalo mesto Trnava – uvoľnili by sa sociálne byty, ktorí títo ľudia, vo veľkej miere neplatiči, obývajú. Vyriešili by sa tým aj bytové problémy sociálne slabších či mnohých mladých rodín z Trnavy,” znejú návrhy v liste, ktorý obdržalo vedenie mesta Trnava.

Mesto Trnava pripravuje odpoveď na sťažnosť obyvateľov Coburgovej ulice. Materiálom sa bude samostatne zaoberať mestské zastupiteľstvo v novembri.

Z odpovede na sťažnosť vyberáme:

Umiestnením neprispôsobivých občanov sa zaoberal už Územný plán sídelného útvaru Trnava schválený uznesením č.32 z 30. marca 1993, ktorý navrhoval rómske rodiny adaptovateľné štandardným spôsobom bývania (v rozsahu min. 26 ro­dín s početnosťou rodiny cca 5,0, spolu 130 osôb) najmä v lokalitách Nobelovej ul. a Coburgovej ul. a rómske rodiny s menšou prispôsobivosťou k štandardnému spôsobu bývania (v rozsahu min. 33 rodín – b.j. s početnos­ťou 5,0, spolu 165), a pre rodiny Olaských Rómov s nízkou prispôsobivosťou k štandardným spôsobom bývania (v rozsahu min. 6 rodín, s početnosťou 5,0 obyvateľa na jednu rodinu, spolu 30 obyvateľov), v lokalite Medziháje – využitím jest­vujúcich objektov a adaptovaním objektov poľn. pre nové účely (vývarovňa, ubyt. pre neplatičov, sklady atď.)

Taktiež koncepcia mesta Trnava schválená uznesením MZ č. 178 dňa 1995 sa zaoberala rómskou otázkou. Na základe tejto koncepcie mesto pripravilo riešenie časti územia na Coburgovej ulici, kde rekonštrukciou jestvujúcich bytových objektov a dostavbou nových bytových objektov, tzv. „holobytov“ vytvorilo zónu sociálnej zástavby.

V roku. 1996 požiadala firma Zeainvent, a.s. o zmeny ÚPN SÚ v časti územia Medziháj, ktoré bolo vyčlenené na sociálne bývanie, pozemky patrili ich firme. Po prerokovaní bolo zmena schválená a mesto prišlo o plochu vymedzenú pre neprispôsobivých občanov.

V roku 1997 mesto zabezpečilo a MZ schválilo uznesením č. 473 dňa 23.9.1997 Urbanistickú štúdiu Sociálna bytová výstavba na Nobelovej ulici (78 b.j), ktorá riešila výstavbu sociálnych bytov a aj 12 bytov pre rómske rodiny. Vzhľadom na to, že rokovania s majiteľom pozemkov Železnicami SR boli neúspešné, prišlo k zrušeniu tejto lokality a aj k zrušeniu uznesenia o schválení urbanistickej štúdie uznesením MZ č. 462 dňa 14.12.2004.

V roku 2000 v lokalite Medziháj bol vytypovaný mestský pozemok popri ceste, medzi obytnými a rodinnými domami a Územný plán z toho roku vyčlenil územie pre rodiny s menšou a nízkou prispôsobivosťou k štandardnému spôsobu bývania (s možnosťou využitia aj jestvujúcich objektov, príp. adaptovaním poľnohospodárskych objektov pre nové účely (vývarovňa, ubytovanie pre neplatičov, sklady atď.).

Súčasný Územný plán mesta (Aktualizácia 2009 uzn. 705, dňa 15.12.2009) umožňuje – v návrhovej etape rozvoja do roku 2025 – nové soc. bývanie orientovať do lokality – Medziháj – pri pôvodnom areáli PD (BD/RD s doplnkovou vybavenosťou) a intenzifikovaním jestvujúcich štruktúr, napríklad:
– Coburgova – severná strana (špecifické bývanie pre soc. slabšie vrstvy obyvateľstva)
– pri Malženickej ceste (špecifické bývanie pre soc. slabšie vrstvy obyvateľstva).

Územný plán rieši taktiež v prognóznej etape po roku 2025 vytvorenie podmienok pre riešenie obytnej funkcie formou špecifického bývania pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľov v lokalitách Farárske a Dolina – Veľký Dvor.

Na základe platného územného plánu je možné riešiť neprispôsobivé vrstvy obyvateľstva len v lokalite Coburgova, Medziháj, prípadne Malženická cesta. V platnom územnom pláne je viacero lokalít, ktoré sú dlhodobo uvažované na umiestnenie neprispôsobivých obyvateľov, každá z lokalít má svoje špecifické problémy, ktoré by v súvislosti s presťahovaním bolo potrebné riešiť.

Odbor územného rozvoja a koncepcií MÚ upozorňuje, že toto riešenie nie je v súlade so Stratégiou SR pre integráciu Rómov do roku 2020, ktorej hlavným zámerom je zastavenie segregácie rómskych komunít, výrazný pozitívny obrat pri sociálnom začleňovaní rómskych komunít, nediskriminácia a zmena postoja väčšinového obyvateľstva voči rómskej menšine. Tento cieľ je možné dosiahnuť len za účasti všetkých zainteresovaných strán: štátu, vyšších územných celkov, samospráv, mimovládnych organizácií, cirkví, médií, akademických inštitúcií, nerómskej väčšinovej populácie a samotných Rómov.


Detské ihrisko na Coburgovej

K sťažnosti zaujal stanovisko aj vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií Milan Horák. Sprostredkovávame aj jeho vyjadrenie.

Je potrebné pomenovať veci pravým menom a prijať okamžité opatrenia na riešenie uvedenej situácie, o ktorej vieme najmenej 20 rokov, lebo ani kontajnery ani vysťahovanie, ak by sa aj zrealizovalo, sa neudeje v krátkej dobe. Nehovoriac o investíciách do technickej infraštruktúry, pretože aj v potencionálnych lokalitách je tiež potrebné zabezpečiť základné sociálne služby, stráženie, dopravu, pričom sa voči presťahovaniu budú búriť obyvatelia z priľahlých oblastí. Pritom podotýkam, že v rámci medzinárodných inštitúcií sa vyhodnocuje priestorové vylúčenie (tzv. vysťahovávanie) neprispôsobivých do odľahlých častí katastrov ako nie správna cesta.

Globálnym cieľom v zmysle Stratégie SR pre integráciu Rómov je aj zlepšenie prístupu k bývaniu s osobitným dôrazom na sociálne bývanie a potreba podporovania odstránenia segregácie v bývaní a zníženie rozdielu medzi väčšinovou populáciou a rómami v podiele prístupu k bývaniu a inžinierskym sieťam.

Stratégia Európa 2020 uvádza, že základnou zásadou by malo byť odstránenie segregácie, pokiaľ existuje. Násilná segregácia zo strany väčšinovej spoločnosti je spojená s ohrozením sociálnej skupiny a často má charakter sociálneho vylúčenia a getoizácie.

Predpokladom úspešnosti politiky inklúzie a integrácie je paralelné rešpektovanie princípov inplementácie a najmä princípu zákonnosti, ktorý vychádza z rešpektovania Ústavy Slovenskej republiky, medzinárodných zmlúv a dokumentov, práva Európskych spoločenstiev a Európskej únie a právnych predpisov SR s dôrazom na zaručovanie, dodržiavanie a ochranu Ľudských práv a základných slobôd.

Striktné trvanie na zákonných postupoch však musí byť obojstranné, teda vyžadované od orgánov verejnej správy aj od občanov. Práve chýbajúca striktnosť pri obojstrannom dodržiavaní zákonov vedie k právnej neistote a bezvýchodiskovému stavu vzájomného obviňovania a stigmatizácie členov rómskych komunít.

Ulož ako PDF
Napísal 8. októbra 2012 12:09. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0. Both comments and pings are currently closed.


INZERCIA

pre “Segregácii neprispôsobivých sa mesto bráni. Vysťahovať ich môže do niekoľkých lokalít”

reklama reklama reklama reklama reklama reklama reklama reklama reklama reklama

NAJNOVŠIE ČLÁNKY

reklama

Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.