Hovoríme s riaditeľom Festivalu Lumen Marošom Peciarom

Prinášame rozhovor s riaditeľom Festivalu Lumen, saleziánom Marošom Peciarom.

Máte za sebou 21. ročník festivalu, tretí pod vašou taktovkou. Aký to bol festival tento rok?

– Tento rok bol špecifický tým, že sme časť programu spoplatnili. Ukázalo sa, že časť návštevníkov túto zmenu prijala. Chceme v tomto smere pokračovať aj v budúcnosti. Zámerom je, aby aspoň tretina nákladov festivalu ležala na pleciach návštevníkov.

Keď sme pri nákladoch, aká je finančná kondícia festivalu?

– Rozpočet je oproti minulým rokom okresaný, finančná kríza sa dotýka aj toho, nakoľko sú štedrí sponzori. Keďže nechceme ísť cestou hlavného, zrejme alkoholového hlavného sponzora, našimi hlavnými sponzormi sú organizátori festivalu – Domka – Združenie saleziánskejmládeže, Mesto Trnava a Saleziáni don Bosca.

Aký prínos má podľa vás festival na samotnú Trnavu?

– Trnava sa aj vďaka nášmu festivalu dostáva do povedomia mnohých mladých ľudí, ako mesto prijatia, mesto stretnutia. Na festivale účinkujúci aj návštevníci vnímajú pomerne vysokú úroveň starostlivosti napriek tomu, že hlavne na školách nachádzajú skromné podmienky a že starostlivosť o hostí riešia komplet dobrovoľníci. Mnohí sú uchvátení atmosférou Trojičného námestia. Pamätám si, keď pred dvoma rokmi prišli Newsboys do katedrály plnej mladých, tak hneď vyťahovali mobily a všetko dookola si fotili. Takéto skvosty nemajú ani v Amerike.

Maroš Peciar (vpravo) s hlavným organizačným tímom po skončení 21. ročníka festivalu

Keď spomínate katedrálu, tento rok boli sväté omše u františkánov. Súvisí táto zmena s odvolaným arcibiskupom?

– Otec biskup Orosch veľmi rád prijal pozvanie na festival a rád prišiel medzi mladých. V katedrále boli obavy hlavne z bezpečnostných rizík, ktoré so sebou prináša stále prebiehajúca rekonštrukcia. V konečnom dôsledku bolo pre nás aj organizačne jednoduchšie mať všetky omše na jednom mieste. U františkánov sme našli veľmi milé prijatie a ochotne nám boli stále poruke.

V Trnave prebiehajú na viacerých miestach stavebné práce. Ako sa tieto obmedzenia dotkli návštevníkov?

– Sme veľmi spokojní. Posilnili sme služby na kritických bodoch a mladí boli veľmi disciplinovaní. V tomto smere sme nezažili väčšie problémy. Mnohí sa tešia na to, ako bude vyzerať Trnava, keď budú tieto stavby ukončené.

Ako to bolo tento rok s dodržiavaním nočného pokoja? V uliciach mesta aj v noci boli predsa stovky mladých.

– Čo sa týka rešpektovania nočného poriadku striktne sme dodržali to, čo nám vymedzilo mesto v rámci organizácie festivalu. Skôr sme riešili jednu problémovú situáciu v piatok večer, keď mladí ubytovaní na jednej zo škôl boli slovne aj fyzicky napadnutí miestnymi mladíkmi. Napriek tomu, že sme žiadali políciu o monitorovanie situácie, udialo sa tak až po našej urgencii v sobotu v noci. Ak obyvateľom mesta, najmä v centre, nevadí, že každý víkend sa tadiaľ premávajú skupiny podnapitých mladých, tak je naivné si myslieť, že práve počas Festivalu Lumen bude situácia iná.

Čo vám osobne urobilo počas festivalu radosť?

– Že festival je skutočne festivalom mladých. Robia ho mladí pre mladých. Okrem dobrovoľníkov viacerí lektori boli mladí, ktorí sa prišli podeliť o svoje skúsenosti a pokusy. Spomeniem mladých z petržalského projektu Stage, skupinu mladých okolo internetovej poradne ipcko.sk, mladí z komunity Cenacolo alebo partia okolo Challengest. V sobou popoludní mali štyria mladí možnosť rozprávať o svojich skúsenostiach a problémoch politikom. Bolo zaujímavé vidieť pána Poliačika sedieť vedľa pána Mikloška. Bolo milé, že pani Szitová a pán Moravčík miesto času s rodinou prišli počúvať čím žijú mladí. Rovnako aj pán primátor s manželkou, aj pán Bošnák sa zapojili do tohto rovnocenného dialógu. Niečo sme sa aj ako organizátori podučili, určite aj v budúcnosti takýto dialóg je možný a potrebný.

Vraj tento rok pri Festivale Lumen končíte. Kto ho preberie ďalej?

– Kto zastúpi mňa, to netuším, ale viem jedno. Pokiaľ v Trnave bude vždy tak namotivovaná skupina mladých ľudí, akú som zažil ja, tak festival v akejkoľvek podobe prežije ešte roky. Je to úžasný zážitok spolupracovať temer s tristo dobrovoľníkmi, privítať v Trnave viac ako dvesto účinkujúcich. Mladí majú v sebe túto energiu, nadšenie a chuť robiť kvalitné veci pre druhých. Musíme im to dovoliť.