reklama

V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom

V máji minulého roka ohlásila spoločnosť ewia, a. s., vznik 5 Centier cirkulárnej ekonomiky (CCE) za 600 miliónov eur po celom Slovensku. Prvé z nich bude pri Šali a ďalšie v okrese Trnava. Výstavba každého centra, vrátane technológií, bude stáť 120 miliónov eur. Finančné zdroje na vybudovanie centra pokryje investičná spoločnosť WOOD & Company, ktorá na Slovensku okrem spoločnosti ewia vlastní aj spoločnosť KOSIT. Popri nakladaní s odpadmi pôsobí WOOD & Company aj v oblasti zdravotníckeho tovaru, farmaceutického priemyslu, nehnuteľností a informačných technológií. Investičný zámer priblížila ewia prostredníctvom tlačovej správy.


Exteriérový pohľad na Centrum cirkulárnej ekonomiky ewia

ZDROJ: ewia

Inšpirované Škandináviou

Centrum cirkulárnej ekonomiky (CCE) je výsledkom niekoľkoročnej práce tímu špecialistov zo Slovenska, z Česka, Fínska, Nemecka a z Veľkej Británie.

Bude fungovať na princípe cirkulárnej ekonomiky, tzn., že všetok odpad sa v ňom zužitkuje. Veľká časť prijatého odpadu sa v CCE vráti späť do výrobného procesu v podobe druhotných surovín a nahradí tak primárne zdroje 
v oceliarenskom, sklárskom, papierenskom, potravinárskom, prípadne v stavebnom priemysle.

Z nerecyklovateľného zostatku v kombinácii so zmesovým komunálnym odpadom sa v Zariadení na energetické využitie odpadu (ZEVO) vyrobí teplo a elektrická energia.

CCE bude schopné produkovať teplo a elektrickú energiu flexibilne v rôznom pomere podľa meniacich sa požiadaviek na odber v priebehu roka.

Maximálna ročná výroba užitočného tepla môže byť 170 000 GJ a maximálna ročná výroba elektriny môže byť 57 000 MWe.

„Chceme, aby CCE v trnavskom regióne bolo rovnako ako v Šali najmodernejšou stavbou svojho druhu v strednej Európe, s najvyšším a zároveň s najprísnejším európskym technologickým štandardom. Otvorením centra sa odpad prestane vyhadzovať na skládky a zaťažovať životné prostredie a využije sa v prospech ľudí jeho vrátením späť do výroby alebo premenou na energiu. Inšpirovali sme sa predovšetkým Škandináviou, kde sú takéto zariadenia bežnou súčasťou života ľudí už niekoľko desaťročí,“ vysvetľuje Marián Christenko, generálny riaditeľ spoločnosti ewia, a. s.


Areál Centra cirkulárnej ekonomiky bude prispôsobený aj návštevám verejnosti

Súčasťou CCE bude aj Centrum environmentálnej výchovy na vzdelávanie detí a mládeže v oblasti ekologického spracovania odpadu

ZDROJ: ewia

Produkcia odpadu v Trnavskom kraji neustále rastie

Okres Trnava je pre lokáciu Centra cirkulárnej ekonomiky logickým výberom. Región disponuje kvalitnou infraštruktúrou a rýchlo rastúcou životnou úrovňou obyvateľstva. 


Tá spôsobuje prudký rast produkcie komunálneho odpadu. Trnavský kraj sa v roku 2018 
(na základe údajov Štatistického úradu SR s 556 kg odpadu na obyvateľa) dostal na nelichotivú prvú priečku medzi slovenskými krajmi.

Tomuto vývoju však nezodpovedá charakter spracovania 
odpadu. Mesto Trnava, ako aj obce v regióne zmesový komunálny odpad takmer výlučne skládkujú. Navyše, väčšina skládok v kraji postupne napĺňa svoje kapacity, a tak sa môže stať, že o niekoľko rokov nebude mať kto a kde v regióne odpad zneškodniť.

Problém s odpadom sa netýka iba Trnavského kraja, ale prakticky celého Slovenska. Triedime iba 35 % a vyhadzujeme na skládky až 55 % odpadu.

Na teplo a elektrinu premieňame iba 
10 %. Tieto čísla sú alarmujúce aj pre Európsku úniu, ktorá dala SR ultimátum. Rovnako ako ostatné krajiny Únie musí aj Slovensko do roku 2035 zvýšiť podiel recyklácie na 65 % a znížiť podiel 
skládkovania na 10 %.

Zostatok, 25 % odpadu, by sa dal využiť na výrobu elektrickej energie a tepla pre domácnosti alebo priemysel. Otvorením 5 Centier cirkulárnej ekonomiky v rôznych regiónoch Slovenska by naša krajina bola schopná priblížiť sa k týmto cieľom už o 10 rokov, tvrdí spoločnosť ewia v tlačovej správe.

Ako uviedol M. Christenko (na snímke), spoločnosť ewia má v súčasnosti vytypovaných niekoľko vhodných pozemkov v okolí Trnavy.

„Namiesto skládkovania, ktoré je v mnohých vyspelých štátoch Európy zakázané, chceme trnavskému regiónu ponúknuť moderné a bezpečné riešenie, kde sa odpad nebude hromadiť a spôsobovať neriešiteľnú environmentálnu záťaž. Naším zámerom je pripraviť na recykláciu maximálne možné množstvo odpadu a zvyšok použiť na výrobu tepla a elektrickej energie. Presne tak ako vo Švédsku, Fínsku, v Dánsku alebo v susednom Rakúsku. V CCE použijeme najmodernejšie technológie a okrem spracovania sa v ňom zameriame aj na laboratórne skúmanie zloženia odpadu a takisto osvetu zameranú na mladšie generácie v Centre environmentálnej výchovy,“ vysvetľuje Marián Christenko.

Centrum cirkulárnej ekonomiky v trnavskom regióne bude schopné spracovať 130 000 ton odpadu ročne. „Pri takom rýchlom tempe rastu odpadu, aký je teraz v regióne Trnavy, a postupnom zatváraní skládok musíme dokonca dlhodobo rátať aj s rezervnou kapacitou cca 100-tisíc ton, inak odpad v roku 2030 nebude mať kto v regióne spracovať,” dodáva M. Christenko.

Ewia odhaduje, že zariadenie bude uvedené do prevádzky v roku 2026, pričom ponúkne prácu približne 200 zamestnancom.

(ts)

Príklady moderného odpadového hospodárstva z vyspelých krajín Európy:

Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton prostredníctvom procesu, ktorý premieňa odpad na energiu v 33 Zariadeniach na energetické využitie odpadu. Tie teplom zásobujú 1,5 milióna obyvateľov.

V Dánsku zariadenia ZEVO dodávajú okolo 20 % celkovej potreby tepla pre systémy centrálneho vykurovania a pokrývajú 5 % spotreby elektrickej energie Dánska. Zároveň od roku 1997 platí zákaz skládkovania komunálneho odpadu. Aktuálne je v prevádzke 32 zariadení ZEVO a 4 sú práve vo výstavbe. Zaujímavosťou je, že Dánsko chce do roku 2050 úplne prestať využívať fosílne palivá. Krokom k ich nahradeniu je napr. aj nové ZEVO Amager Hill v Kodani, známe lyžiarskym svahom na streche Zariadenia na energetické využitie odpadu.

V Rakúsku dnes existuje 11 zariadení ZEVO. Štyri z nich sú priamo vo Viedni, pričom najznámejšie projektoval svetoznámy architekt Friedensreich Hundertwasser. Toto umelecké dielo denne navštevujú stovky turistov počas plnej prevádzky. Rakúšania dosahujú v triedení odpadu v priemere takmer 60 % úspešnosť.

ZDROJ: ewia, a. s.

Ulož ako PDF
Napísal 17. februára 2020 8:46. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

129 komentárov pre “V okrese Trnava vznikne Centrum cirkulárnej ekonomiky inšpirované škandinávskym modelom”

  1. 1
    maxim says:

    Spaľovňa?

    • 1.1
      Milan p. says:

      Trnavcania budu dalsi co im naleteli? Poradenska firma Wood & Company s viac ako 10 zamestnancami ma kazdorocny zisk do 1 miliona eur a zacinajuca spolocnost ewia ma 3 zamestnancov. Nech je hore napisane cokolvek ide o ohrozenie bezpecnosti nakladania s odpadmi v nasom kraji alebo pracku penazi Mcmafie.
      Zatrhnite im prosim ich nedoveryhodne aktivity v trnavskom kraji!!! Ked ukazu svoje prakticke vysledky na likvidacii enviromentalnej zataze po CHEMKO Strazske a inde mozno uz nebudu hrozbou ich pekne slova ako v tu napisanej reklame.

      • 1.1.1
        sprava says:

        V priamom prenose tento projekt podporil minister životného prostredia za Most – Híd na Markíze, 4 – 5 mesiacov dozadu. Na STV šot o tom ako bezplatne Taliani posielajú odpad v kontajneroch do Bulharska. Keď to postavia v Taliansku budú mať biznis jak S V I Ň A .

        • 1.1.1.1
          sTToka says:

          v Taliansku riesi odpad mafia
          najlepsi biznis

          • 1.1.1.1.1
            Noro says:

            WOOD & Company+ewia+KOSIT=slovenska troika na s*x pranie spinavych penazi zamorenie trnavska skodlivym odpadom. Ked to tieto firmy doteraz nedokazali zrealizovat na vychode skusaju to na nas. Nemaju prax ani vysledky! Len lubivy marketig.
            Caka nas od nich rakovina a alergie.

      • 1.1.2
        STU says:

        Co stym maju trnavcania? je to sukromna firma. Hlavne budu mat po Slovensku monopol na spalovanie odpadu a pekne stupnu sadzby za odpad takze vlada by mala zasiahnut .

      • 1.1.3
        Peter Kmec says:

        Milan, netrepte blbosti. WOOD & Company je rešpektovaná medzinárodná investičná spoločnosť, ktorá podniká na trhu takmer 30 rokov a stála za väčšími projektami ako je tento. Vie to každý, kto má aspoň maturitu.Týmito vašimi konšpiráciami sa zaraďujete na úroveň JUDr. Ha-ra-bí-na. Nestrápňujte sa tu a radšej sa najdite inú zábavku…

        • 1.1.3.1
          Peter says:

          Ty pre nich pracuješ keď ich tak obhajuješ?! Prečo by ich mal poznať každý?
          Keď čítam Tvoje príspevky,tuším si další v rade čo vidí za iným názorom hneď konšpirácie? Toho Harabina si mohol radšej nahradiť Kiskom,alebo Trubanom, to by viacej sedelo k tomu strapnovaniu sa.

          • 1.1.3.1.1
            421 says:

            pán Milan strašne tára. spravujú aktíva za miliardu eur. žiadna firmička ako píše tento zlomyselný pán. viem, robím v bankovníctve.

            • 1.1.3.1.1.1
              124 says:

              Prečo by niekto o sro. s imaním 5000.-€ založenej pred pár mesiacmi mal vôbec vedieť?
              Mne tieto poznatky vôbec nechýbajú.

      • 1.1.4
        Trnavčania says:

        Ono to ani nebude tak, že “Trnavčania by naleteli”.
        Za Trnavčanov totiž rozhodne malá skupinka, možno jednotlivec. Väčšina trnavčanov spaľovnu
        nechce. Stačí zmysluplný prístup k triedeniu. Vzor vo Švajčiarsku. Obyvatelia sú k triedeniu náchylnejší ako firma na zvoz odpadu.
        Ak skupinka/jednotlivec rozhodne v prospech spaľovne, potom ten výrok by mal byť naštylizovaný na: “Trnavčania boli naletení”.

        • 1.1.4.1
          Bohuš says:

          Práve Švajčiarsko nie je ten ideálny prípad, krajina je lídrom v energetickom využití odpadu, majú kopu spaľovní aj v centrách miest. A krajina napríklad nepovažuje recykláciu plastov za efektívnu, radšej ich spaľujú.

          • 1.1.4.1.1
            No neviem says:

            Švajčiari spaľujú nevytriedený odpad.
            V domácnostiach sa poctivo triedi. Nikto si nedovolí vysypať smeti bez vytriedenia. Bol by to preňho veľmi drahý špás. Plastové tégliky aj umývajú. Dokonca na triedenie odpadu si plánujú aj potrebný čas. Platba za odpad je veľmi veľká, za nevytriedenie je takmer istá pokuta, pretože na seba bonzujú aj susedia. Poznám rodinku, ktorá chodí do švajčiarska pracovať na turnusy a keď sa vrátia privezú plné auto vriec!

            • 1.1.4.1.1.1
              Nevec Gdo says:

              Neviem ci som ta spravne pochopil, ale co viem tak sa spaluje vytriedeny odpad. Spalovna to potrebuje, kedze to do nej ide v urcitych pomeroch. Nemoze sa to tam nasypat bez nejakeho systemu.

              myslim ze plastove tegliky nikto nerecykuje s tym ze sa daju este vyuzit.
              malo plastov ide znovu do obehu a to co ide je je len mala cast, ktoru pridavaju pri vyrobe, kde je zase len zakladnou surovinou nova ropa.

              • 1.1.4.1.1.1.1
                Bohuš says:

                Tu vás musím opraviť, klasická spaľovňa spaľuje vždy len netriedený odpad, zariadenie je navrhnuté na výhrevnosť komunálneho odpadu. Ak by ste tam dali napríklad dávku plastov, poškodilo by to kotol. Je to klasická urban legend že spaľovne chcú čo najviac plastov aby vyrobili viac energie, je to naopak, čím lepšie vytriedený odpad s minimom plastov tým lepšie.
                Ohľadne efektivity recyklácie plastov doporučujem toto:

                https://www.odpady-portal.sk/Dokument/104452/zruste-recyklaciu-plastov-ak-mate-funkcny-system-odpadoveho-hospodarstva-tvrdi-svajciarsky-vedec.aspx

                • 1.1.4.1.1.1.1.1
                  hopp schwiz says:

                  Zil som nejeden rocik vo Svajciarsku. Takze skusenosti z prvej ruky. Pokuty za netriedenie neexistuju. Je to len o tom, ze kazde vreco komunalneho odpadu sa plati poplatok – bud ma obec vlastne vrecka alebo specialne nalepky, ktore sa daju kupit v miestnom obchode resp. na obecnom urade. Za separovany odpad sa neplati. Smetiari samozrejme beru z kontajnerov len zaplateny odpad a ked niekto vyhadzuje cosi len tak kade tade, tak si to ostatni velmi rychlo vsimnu – hlavne ked ste cudzinec, neznali miestnych realii. Pravdupovediac, keby sa mi do susedstva nastahoval srb, tiez by som ho mal asi zopar tyzdnov v merku.
                  Co sa tyka spalovania odpadu – pocul som take ftakoviny, ze tam musia sypat plast, aby im to horelo – pravdupovediac tomu neverim. Skor mi to pride ako vyhovorka lenivcov, co sa im nechce separovat. Ako jeden moj sused, co hadze vsetko do jedneho kontajnera a tvrdi, ze ASA to aj tak z tych separovanych kontajnerov sype vsetko do komunalu…

                  • 1.1.4.1.1.1.1.1.1
                    hokejista says:

                    Klamstvo je že ASA. teraz je to FCC, pravda je že triedené netriedené jedna kopa. Navyše aj dobre horí niekedy nekontrolovateľne aj tri dni. To je vylepšenie oproti predchádzajúcim primátorom. Odsúhlasený poplatok za separovanie odpadu iba zvyšovanie zisku FCC a mesta Trnava.S rozdielom že v tej s.r.o sa to transparentnejšie pre rozdeľuje. Takže dane sú 400% v konečnom účtovaní. V Trnave máme aj teplo aj el. energiu tak to postavte tam kde to bude mať väčšiu efektivitu. To len pre vaše rýchlejšie navrátenie investícií.

                    • 1.1.4.1.1.1.1.1.1.1
                      hopp schwiz says:

                      ASA ci FCC – vieme o kom sa bavime.
                      Pocas strednej skoly som tam chodil brigadovat cez studentsky servis. Vozili tam kontajnery so separovanym dopadom do takej obrovskej haly. Nasa uloha bola sa v tom hrabat a triedit plastove obaly, sklo a papier. Plateny sme boli od mnozstva. To bolo 20 rokov dozadu. Ty mi teraz budes tvrdit, ze za 20 rokov sa to vlastne este zhorsilo a sype sa to na jednu kopu? :D chod si radsej zahrat hokej ;)

                    • 1.1.4.1.1.1.1.1.1.2
                      studna says:

                      Pred 2 rokmy sme boli na ASA /FCC a tak isto 40-50 veznov triedilo odpad priamo v spoločnosti

                      Chujo čo tahal vodu zo studne a teraz sa dal Kotlebovcom aj z Chovanom ,lebo kapitan zo SNS im nasluboval a nič nieje .

                  • 1.1.4.1.1.1.1.1.2
                    Jan says:

                    800 tisíc po prvé , 800 tisíc po druhé kto dá viac? Viac je len 400 % daň v Trnave. Vážený viacerí vieme o vašich praktikách.

  2. 2
    sTToka says:

    Áno
    Len to má názov Centrum cirkulárnej ekonomiky

  3. 3
    • 3.1
      maxim says:

      Adresa TP – Čabiny 84 – malá opravená drevenička.
      EWIA CCE 1 až 6 zapísané v OR v októbri 2019

    • 3.2
      ? says:

      Všetky ewia 1 až ewia 6 založené v októbri 2019 so základným imaním 5000.-€. Neschvaľovala sa niekedy v tom období (plus mínus nejaký ten mesiac) zmena UP na rozšírenie skládky?
      Budeme zvedaví, ktorý zodpovedný orgán ich začne propagovať.

  4. 4
    Vlado says:

    no ved spalovna skor ci neskor tu urcite bude len, sa to ludom pri ich dome nebude pacit to je jedina buducnost. A bude to musiet mat kazde vacsie mesto

  5. 5
    Liborcop says:

    Švédsko recykluje vyše 50 % komunálneho odpadu. Z celkového objemu 4,4 milióna ton odpadu každoročne spracuje až 2,2 milióna ton…wow, tam by sme mali smerovat aj my…

    • 5.1
      Už je to tu says:

      Skúsenosti obyvateľov sú vždy tie najhoršie. Ak to má byť skutočná recyklácia, nie je problém.
      Na základe skúseností sa predpokladá, že s najväčšou pravdepodobnosťou to bude prasprostá spaľovna. Indície z minulého roku do toho zapadajú.
      Aký bude výsledok, pri povýšeneckom a arogantnom správaní našich manažierov si vopred vieme predstaviť. Čert nám ich tu bol dlžný.

      • 5.1.1
        maxim says:

        Spoločnosti Kosit umožňuje zvážanie odpadu z celého Slovenska do svojej spaľovne novela zákona o odpadoch, kde sa hovorí o prekládkovej stanici komunálneho odpadu. Prekládkovou stanicou sa podľa zákona definuje zariadenie na dočasné uloženie a ďalšie preloženie zmesového komunálneho odpadu na účely jeho prepravy napríklad do zariadenia na zneškodňovanie odpadov. Zákon tak umožní spoločnosti Kosit na ľubovoľnom mieste na Slovensku pripraviť plochy, kam môže zvážať odpad, ktorý môže potom prevážať do Košíc.

        • 5.1.1.1
          Bohuš says:

          Ale no, zase nepreháňajte. Ekonomicky prijateľná zvozová vzdialenosť v perimetri ZEVO je tak do 60km, to platí v celej európe, trochu viac je to keď sa používa vlaková doprava, to sa však už bavíme o kapacitách nad 500kt ročne, napríklad niektoré veľké nemecké spaľovne. KOSIT v Košiciach má kapacitu tak akurát pre okolie Košíc, nemá žiaden význam to ťahať zďaleka. Slovensko má členitý reliéf a nie je jednoduché nastaviť zvozy tak aby to malo vždy ekonomický zmysel, v podstate je len zopár miest kde má ZEVO ekonomický význam.

          • 5.1.1.1.1
            Viliam says:

            Mudruješ ako malý Jojo …
            Ono to funguje aj tak, že dopravu platí pôvodca odpadu. Ešte aj zaplatí za spálenie v spaľovni.

          • 5.1.1.1.2
            ABC says:

            Začiatkom 90 rokov mesto Viedeň posielalo na spálenie zlisovaný triedený domový odpad železnicou do spaľovne v Mníchove. Niekto tu spomínal Hlohoveckú skládku a jej enviro záťaž tam sa diali veci, na oplotenú skládku potiahol kamión s nákladom na návese do rokliny , náves odopol a kamión bez návesu odtiahol preč. To sme my Slováci s pocitom že sa dá zarobiť a nerobiť.

      • 5.1.2
        Peter Kmec says:

        Akých skúseností? Schválne. Buďte konkrétni.

        • 5.1.2.1
          Už je to tu says:

          Skúsenosti s miestnymi manažierami. Ani dane si nedali do volebného programu a dali to na chrapúna.
          T. č. to je zbierka nedôveryhodných šašov.
          So spaľovnou to hrajú na mŕtveho chrobáka. Indície ukazujú na niečo iné.

      • 5.1.3
        sedmikráska says:

        Už je to tu. milujem večerné diskusie s ľuďmi, ktorí ani nevedia o čom píšu, ale robia to s takým nadšením, že im nemá zmysel oponovať😀

        • 5.1.3.1
          .... says:

          Ide ti o kšeft?
          Nič logickejšie z tvojich zápiskov nevychádza.

        • 5.1.3.2
          Už je to tu. says:

          Ty zasa vyzeráš na postavičku, ktorá je presvedčená, že vie úplne všetko.
          Už tu jednu takú skupinku máme. Sú presvedčení, že s výsledkami volieb nabrali aj rozum.

    • 5.2
      Nevec Gdo says:

      Na jednu stranu je fajn, ze recykluju take mnozstvo a mi mozme len tisko suchat nohami. Dalsou vecou, ze ta recyklacia neznamena, ze ten odpad sa vyuzije. Znamena to len to ze sa to spali, kedze pre spalovne je tiez potrebne mat odpad nasortovany.
      Jedinou cestou je znizit mnozstva odpadu a tj znizit konfort spotrebitelou a urobit niekde krok dozadu. Akosi sa tieto vyzie moc do medii nedostavaju, kedze nie su to co by kompetentni potrebovali.

      • 5.2.1
        Nevec Gdo says:

        ospravedlnujem sa za tie strasne hrubky.

      • 5.2.2
        Separacia says:

        Čo si občan môže myslieť o firme, ktorá má vo vedení človeka, ktorý vyhlásil, že občania nejako veľa separujú.
        Oni chcú spaľovnu, pretože nevedia čo so separovaným odpadom. Mali by ísť do Rumunska, už aj tí to vedia. Toto je problém, s ktorým sa môžu pasovať už teraz.

      • 5.2.3
        Peter Kmec says:

        Máte pravdu, ale videli ste tie dáta Štatistického úradu? Produkcia odpadu každoročne rastie a Trnavský kraj ho momentálne produkuje najviac – 556 kg na osobu (údaj z roku 2018). čo s tým?

  6. 6
    Nevec Gdo says:

    Podla mna by Trnave pomohlo aj to ak by mesto zriadilo pri kontajneroch aj kompostery, kde by ludia mohli vyhadzovat bilologicky odpad. napr zo zeleniny a pod. Urcite by to do velkej miery znizilo objem odpadu.
    Len by to muselo byt v zemi, kedzde kompooster potrebuyje mat stabilnu teplotu
    A naucit obyvatelstvo spravne to selektovat.

    Moja mama pochadzajuca z dediny to robi a odpadu ma velmi malo, lenze ma kusok od bytu cca 300 m zahradku, kde ma svoj kompost.

    V bytovych jednotkach na chodbach je s tym problem, kedze podla poziarneho zakona tam nesmie byt nic, ani kvetinac. pokuta do 100 eur myslim pre jednotlivca.

    • 6.1
      Odpad says:

      Nádoby na bio odpad na sídliskách by pomohli. My v rodinnom dome máme za týždeň 4clenna rodina jedno malé vrecko komunálneho odpadu a separujem plasty, sklo, papier, bio odpad ide do kompostu.

    • 6.2
      Nevec Gdo says:

      S tou pokutou som sa sekol. Je do 165 eur pre jednotlivca a 16 500 eur pre pravnicku osobu.

  7. 7
    Abc says:

    V tomto biznise to dosť smrdí.
    Do prevádzkovanej spaľovne sa s najväčšou pravdepodobnosťou budú voziť zahraničné sračky. Už aj teraz sa vozia do špeciálnej spaľovne cca 15 km od TT.

    • 7.1
      Peter Kmec says:

      Viete byť konkrétny? Alebo iba chcete zaujať konšpiračnou teóriou?

    • 7.2
      sedmikraska says:

      Len pre vaše info, voziť odpad zo zahraničia na Slovensko je zákonom zakázané, čiže ani do spaľovne….
      vozia si ho cementárne, ale to je celkom iný príbeh.

      • 7.2.1
        ABC. says:

        Nebuďte trápny.
        Pozrite si stránku Javys ohľadom dovozu zahraničného jadrového inštitucionálneho odpadu. Opýtajte sa na okolitých obecných úradoch, čo sa rieši na túto tému. Pozrite si miestnu tlač, myslím, že aj na trnava live, resp. trnavský hlas to bolo.
        Vy ste fakt korunovaný demagóg. Nezachráni vás ani Sedmikráska zapichnutá do saka.

      • 7.2.2
        Ach says:

        Sedmikráska, takže je to zákonom zakázané, ale súčasne povolené. Veď ani nevieš čo splietaš. V druhej vete popieraš prvú.
        Na základnej škole si asi často chýbala (alebo chýbal).

    • 7.3
      MarianT says:

      Tárate dve na tri – sračky zo zahraničia do spaľovní odpadu je voziť u nás zákonom zakázané!!! Choďte si to doštudovať.
      Diskusia k cementárňam je o poschodie nižšie…

      • 7.3.1
        ABC. says:

        Nebuď trápny, a neklam šašo počmáraný. Bežne sa to deje. Choď na blízke obecné úrady v okolí Bohuníc.

        • 7.3.1.1
          MarianT says:

          Iba slaboduchý človek môže porovnávať jadrový odpad s komunálnym odpadom. Vy na čom fičíte, pane?

          • 7.3.1.1.1
            ABC. says:

            Neviem kto je tu slaboduchý. Jadrový odpad sa môže dovážať a komunálny nie. To je tvoja logická úvaha. Hanbil by som sa za takúto logiku.
            Daj ten zákon, ktorý to zakazuje.

  8. 8
    99,99% says:

    Ešte sa tu nezjavil príspevok od magora, ktorý tu začne mudrovať o 99,99% účinnosti filtrov.

  9. 9
    Trnavcan says:

    Pozor ludia, na Slovensku sme velmi zavádzaní !!!! My máme na slovensku jednu z najväčších spalovní odpadu do ktorej sa vozí z celého Rakúska a Talianska, Nemecka a je v Rohožníku , my nepotrebujeme spalovnu , ale spracovnu odpadov, ktorá vie spracovat odpad tak , aby bol pomletý na malé kusy a mohol byt spálený v rohožníku ! Chodte sa niekto pozriet kolko kamionov tam denne vykladá a my ideme stavat spalovnu v trnave. Velmi zlá politika v tomto státe , ministerstvo schvaluje extremne dovazanie odpadu z talianska , rakúska , nemecka a spalujeme ho u nás v Rohožníku. Prosím naštudujte si každý môj komentár a osobne sa tam chodte si to potvrdit ,preco sa o tomto nehovorí v televíznych novinách ? To isté cementáren ladce a na východe máme Turnu nad Bodvou

    • 9.1
      Erko26 says:

      Vy ste úplne dopletený. Ale úplne!!!! Výroba cementu a spracovanie odpadu je ako porovnávať airbus A320 s mopedom. Však obidvaja jazdia na benzín nie?

    • 9.2
      !!!!!!! says:

      https://www.cas.sk/clanok/976154/zadrzany-kamion-so-zdravotnickym-materialom-z-rakuska-chceli-u-nas-palit-kontaminovany-odpad-video/

      Na linku vyššie je konkrétny príklad dovozu zahraničných smetí. Nebezpečných smetí!!!

      • 9.2.1
        ? says:

        Takto sa zachytí možno 1 kamión z 1000…
        Veď to je verejné tajomstvo.

      • 9.2.2
        DPH says:

        Tento biznis funguje nasledovne – vzhľadom k tomu že Slovensko je skorumpovaná krajina, ktorá predbehla aj Haiti, prípadne Pobrežie Slonoviny, tak sú vytvorené predpoklady k tomuto druhu podnikania. Príklad z nášho mesta, výroba automobilov po spustení výroby, ktorá spĺňala všetky požiadavky na ekológiu. Potreba vymeniť filtre na zariadení striekacej linky sa rieši zaplatením pokuty 1 melónik, lebo to je lacnejšie ako udržiavať v požadovanej kvalite filtračné zariadenie. To robia naši ľudia. Obdobne je to aj s filtráčnými zariadeniami na iných obdobných prevádzkach. Príklad obec Horné Sŕnie kde sa v pôde nachádza materiál, ktorý sa dostal do pôdy cez vypnuté filtre, ktoré sa údajne zapínajú len pri ohlásenej kontrole. Záverom by som chcel poznamenať že tento spôsob nakladania s odpadom je po sládkovaní, druhý najhorší spôsob nakladania s odpadom voči prírode.

  10. 10
    Tajchman says:

    Ešte predtým než čokoľvek napíšete, prosím prečítajte si úryvok zo štúdie štátu New York:

    Nová štúdia skúmala výskyt siedmich druhov rakoviny medzi mužmi a ženami žijúcimi v blízkosti 38 skládok, kde sa predpokladá únik prirodzene sa vyskytujúceho skládkového plynu do okolitého vzduchu. Zo 14 skúmaných druhov rakoviny (7 u mužov a 7 u žien), sa 10 (alebo 71%) našlo zvýšených ale iba dva, (rakovina močového mechúra a leukémia u žien), dosiahli štatistickú význačnosť na 5% úrovni. Medzi siedmimi skúmanými druhmi boli leukémia, non-Hodgkinov lymfóm, rakovina pečene, pľúc, obličiek, močového mechúra a mozgu. U žien žijúcich v blízkosti skládok bol zvýšený výskyt všetkých siedmich druhov rakoviny. U mužov bol výskumom zistený (aj keď štatisticky nezávažný) výskyt rakoviny pľúc, močového mechúra a leukémie.

    • 10.1
      Brrr says:

      Ty si prestuduj dopad 30 ročnej prevádzky spaľovne na zdravie obyvateľov žijúcich v jej blízkosti. Ľubovoľnej, nemusíš ísť ani do new Yorku.
      Spaľovna vychrlí neporovnateľne viac spalín, ako unikne vo forme bioplynu, ten sa naviac aj na Zavarskej spaľuje.
      Čakám, že ešte dáš za vzor africké smetiská na ktorých ľudia aj žijú.
      Ideš niekoho ohúriť s new yorkom? Už sme ohúrení zelenou lávkou, vzor taktiež new york. Stačilo.

      • 10.1.1
        Tajchman says:

        Rozdiel medzi našimi diskusnými príspevkami je fatálny. Zatiaľ čo ja citujem z vedeckej štúdie, vy iba nevedecky peníte.

        • 10.1.1.1
          • 10.1.1.1.1
            Nie says:

            Milá Martinka.
            Vzhľadom k tej štúdii, ktorú som si nečítal a ani nebudem čítať, ti odporúčam, aby si si výfuk zo spaľovne zaviedla do svojej záhrady. Môže ti to prospieť.
            Štúdie sú všelijaké, aj čomusi poplatné. Ja mám svoje dlhoročné odborné skúsenosti. Taktiež mám skúsenosti so slovenskou náturou, a čo to s ňou urobí, keď sa bezvýznamná postavička dostane do významnej funkcie. Preto o spaľovni v blízkosti mesta nechcem ani počuť.
            Naviac som prekvapený, že tu dávaš britské štúdie a vedecké hlášky z new Yorku. Ty si sa na túto debatu evidentne pripravovala a chceš tu múdro zapôsobiť. Lenže ľudia už na správy z New Yorku a Británie nepozerajú ako teliatka na nové vráta.
            Daj konečne ten zákon, ktorý zakazuje dovoz komunálneho odpadu.

          • 10.1.1.1.2
            Nevec Gdo says:

            S odpadom sa obchoduje.
            Zakazany je prevoz toxickeho, nebezpecneho odpadu.

      • 10.1.2
        Peter Kmec says:

        Brrr, vy trepete dve na tri ako Nora Mojsejová. Môžete priložiť aspoň jeden jediný link, nejaký dôkaz z hodnoverného zdroja k tvrdeniu: Spaľovna vychrlí neporovnateľne viac spalín, ako unikne vo forme bioplynu?

        Vám úplne preplo?

        • 10.1.2.1
          Brr. says:

          Pán Kmec, keď sa na základnej škole učil zákon zachovania hmotnosti, evidentne ste na vyučovaní chýbali. Viete, ten zákon nie je len v učebnici, on funguje. Funguje aj pri spaľovaní. Vidím, že potrebujete jednoduché vysvetlenie: hmotnosť spaľovaného materiálu rovná sa súčtu hmotností popola a plynov.
          Inak úroveň vášho prejavu patrí do suterénu.
          Ďalšia debata s vami je úplne zbytočná.

  11. 11
    Martinka says:

    Zákonom zakázané asi znamená že dovoz odpadu zo zahraničia je nezákonný… Ak chcete ešte väčšiu garanciu, obrátte sa na Vatikán!!

  12. 12
    hokejista says:

    Odpady je povolené dovážať a aj spracovávať v rámci Európ aj slabo rádioaktívne, len rádioaktívny odpad po spálení čo zostane sa musí vrátiť do krajiny pôvodu. Občania mesta sú znovu zavádzaný bezohľadným LT spôsobom. Podľa štúdií na Slovensku je potrebné na likvidáciu odpadov vyprodukovaných výhľadovo do roku 2050 7 slovom sedem spaľovní. Teraz fungujúce Bratislava, Košice, cementárne Rohožník, Horné Sŕnie, boli spomenuté Ladce. Po ukončení ťažby hnedého uhlia Nováky sa prestavajú na spaľovňu odpadov. Ďalšie spaľovne sa plánujú postaviť v Šali a Prešove. Rezerva spomenutá Vojany ktorá spaľuje čierne uhlie dovážané zo zahraničia. Pokiaľ niekto plánuje výstavbu architektonických skvostov môže ako makety lebo odpad vyprodukovaný na Slovensku nebude dostupný. Nero opäť klane seba, svojich voličov a aj nás ostatných.

  13. 13
    Hypoteticky vzaté says:

    Ak by pán Kmec, Sedmikráska, Martinka, Tajchman, Marian T boli hypoteticky nasadenou osobou, ktorá by mala spropagovať spaľovnu pri Trnave a ja by som hypoteticky bol akcionárom tej nadnárodnej spoločnosti na vybudovanie spaľovne, tak vzhľadom k tomu, že uvedené osoby/osoba svojou nepripravenosťou, neznalosťou, klamaním, zavádzaním, amatérskym prístupom a urážkami robia tejto firme len škodu, okamžite by som s nimi ukončil spoluprácu.

  14. 14
    Nevec Gdo says:

    V okoli Trnavy mame zavezeny odpad, ktory cele roky nikto neriesi. Sice boli aj taki co to riesili, ale nas stat to ucinne blokuje a kasle na to zvrchu.
    Za Hlohovcom je najhorsia toxicka skladka na Slovensku.
    Za Suchou n / Parnou je zasypany odpad, kam sa kedysi vyvazal odpad z Trnavy
    Takychto naslapnych min je po Slovensku viac ako dost.
    Nad Trnavou v dedinach od Oresian po TTje este je stale velke mnozstvo domov ktore nie su napojene na kanalizaciu a splasky idu trativodom do spodnej vody a potoku Parna.
    Svinstvo kam sa pozries.

    • 14.1
      SnP says:

      Za Suchou, v smere na H. Orešany, presne oproti odbočke nazývanej Jamy, na rozsiahlom území je zahrabaný ten neskutočný bordel. Staré ruské televízory so starými obrazovkami, elektroodpad, výbojky, farby, chemikálie a sklené vlákna, priemyselné odpady, nebezpečný a toxický materiál, atď., ktorý sa sypal do pôvodných prírodných útvarov zvaných Čertove jamy (nie som si istý či správny názov nebol Vlčie diery). Pod skládkou nikdy nebola žiadna nepriepustná izolácia.
      Kúsok odtiaľ tečie Parná, čo tak urobiť nejaké sondážne vrty a zistiť mapu zamorenia územia.
      Suchá sa zaraďuje medzi jednu z najenvironmentálnejších oblastí na Slovensku (lesík, vodná nádrž, veľa zelene, potoky, vinohrady, polia), len je otázne, či sa pri týchto úvahách nezabudlo na časovanú bombu v podobe obrovského smetiska schovaného pod cca 100 cm zeminy.
      Inak na tému tohoto smetiska sa chrabro mlčí. Zástupcovia ľudu v Suchej by sa s tým mali začať zaoberať, nová výstavba rodinných domov už nie je ďaleko od bývalého smetiska. Vzhľadom k tomu, že odpad sa tam vozil dlhé roky a už viac ako 40 rokov je to zasypané hlinou, ak by som bol obyvateľ Orešianskej cesty, možno aj Ružovej doliny, asi by som si dal urobiť špeciálny rozbor vody zo studne, nielen bežný rozbor.

      • 14.1.1
        referencie says:

        Možno by bolo dobré dať príležitosť firme ewia, aby predviedla svoje schopnosti s jedným centrom cirkulárnej ekonomiky na likvidácii suchovskej skládky. Urobili by si referencie priamo na mieste činu a jej nadháňači by nás nemuseli ohurovať britskými a americkými výskumami.

        • 14.1.1.1
          Tono says:

          Suchá ako dedina bola najviac ohrozená keď bola v obci pľúcne oddelenie, a to z prepúšťajúceho septiku. V potoku Parná sa občas objavili baktérie TBC. Inak bola voda v potoku v poriadku a neobsahovala žiadne zdraviu škodlivé látky. Vo vode v potoku Parná sa s obľubou kúpali obyvatelia Trnavy a Bieleho Kostola na Splave a kúpalisku v Kamennom Mlyne.

          • 14.1.1.1.1
            Vrt says:

            Potok môže byť OK. Skúšobné vrty môžu vydať iné svedectvo. Po 40 – 50 rokoch uloženia odpadu len v zemine môže byť celkom zaujímavá mapa zamorenia.
            Takéto veci sa prejavujú po desaťročiach.

      • 14.1.2
        rozsah says:

        rozsah zavezeného územia odpadom sa približne dá identifikovať zo starých máp, napríklad link: https://mapa.zoznam.sk/ a tu to bude najlepšie vidieť na mapke Historická II alebo Historická III, kde je znázornený aj rozsah pôvodných prírodných útvarov. Teraz je tam pole, kto to nepozná, netuší, čo má pod nohami.

        napriek tomu, že je tam už pole, keď pozrieme na link: https://www.google.sk/maps/@48.4188238,17.4903273,1979m/data=!3m1!1e3 čiže je to satelitný pohľad na uvedenú lokalitu, tak rozsah zavezeného územia je stále krásne satelitom viditeľný

        takisto sú aj staré topografické mapy, aj tam sa to dajú zistiť pôvodné prírodné útvary

  15. 15
    maxim says:

    A čo bude robiť FCC?

  16. 16
    press says:

    Informácie z najnovšieho článku uverejneného dnes 8:08 o spaľovni iba potvrdzujú najhoršie obavy. Je zaujímavé že článok je zamknutý a nemá diskusiu. Zrazu.
    Stačí sprosté príspevky vymazať. Komu vadí vcelku vecná diskusia ?
    To krematórium tlačí silná tlupa a zdá sa že aj novinári pomáhajú.
    Poko Poko stojí ti to zato ?

  17. 17
    Otázky says:

    V tom zamknutom PR článku sa uvádza, že vytriedený materiál pôjde naspäť výrobcovi. Takže moje otázky sú nasledovné:
    – ktorému výrobcovi pôjdu PET materiály?
    – ktorému výrobcovi pôjde zmes plastov?
    – kto bude odoberať gumové odpady?
    – komu pôjde starý textil?
    Dajte mená tých “výrobcov”, čiže odberateľov vytriedeného odpadu a kto koľko ročne odoberie. Strašne som zvedavý, lebo ani Číňania to už nechcú. S týmto sa dá totiž pekne blufovať.

    Ďalšia otázka: ako sa zabráni spáleniu vytriedených surovín, keď nebude na ne odberateľ?

  18. 18
    Tim says:

    CENTRUM CIRKULÁRNEJ EKONOMIKY (CCE) ŠAĽA

    (profesionálne vymyslené označenie, koho by napadlo, že podstatou bude viac-menej spalovňa)

    Onedlho pravdepodobne čaká obyvateľov Trnavy takýto oznam na Úradnej tabuli, ibaže namiesto slova Šaľa tam bude slovo Trnava :

    https://www.trnovecnadvahom.sk/data/page/trnovecnadvahom/4759/upovedomenie-cce.pdf

    Každý obyvateľ bude môcť reagovať v zmysle nasledovného materiálu (a bude môcť byť účastníkom ďaľších konaní, čo obnáša prístup do spisov, informovanosť, a aj možnosti odvolávať sa ):

    https://www.trnovecnadvahom.sk/p/4759/centrum-cirkularnej-ekonomiky-cce-sala.html
    Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa § 23 ods. 3 zákona na adresu: Ministerstvo životného prostredia SR, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Námestie Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava
    Písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.

    Pre bližšiu predstavu ako také CCE bude vyzerať naozaj (nepôjde o nenápadnú stavbu s útlym komínikom medzi stromami, ale o 45m vysoký kolos s 60m komínom), výňatky z materiálu:

    CENTRUM CIRKULÁRNEJ EKONOMIKY (CCE) ŠAĽA
    • Zákon: 24/2006 novela 142/2017 Z.z. časť EIA

    https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/centrum-cirkularnej-ekonomiky-cce-sala ,

    Text zámeru: zamer_eia_ewia.zip ,
    po rozpakovaní súbor Zamer_EIA_ewia.pdf
    (za pozornosť stoja aj ostatné súbory):

    Zámer podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

    5. UMIESTNENIE NAVRHOVANEJ ČINNOSTI (str.9)

    Umiestnenie navrhovanej činnosti je v Nitrianskom samosprávnom kraji, okrese Šaľa v extraviláne mesta Šaľa, v katastrálnom území Šaľa, Trnovec nad Váhom, Močenok (variant 1), resp. v extraviláne obce Močenok v katastrálnom území Močenok (variant 2) .

    Termín začatia a ukončenia výstavby nového priemyselného areálu spresní investor v súčinnosti s dodávateľom stavby a technológie.

    Začiatok výstavby: 01/2023
    Ukončenie výstavby: 09/2025
    Začiatok prevádzky 12/2025
    Trvanie prevádzky nie je časovo ohraničené.

    Hala triedenia odpadu
    Predpokladané rozmery haly budú 144 × 51 m (v rozšírenej časti 63 m) a výška 15 m.

    Zásobník komunálneho a priemyselného odpadu na energetické zhodnotenie
    Objekt bude pozostávať zo železobetónovej vane s predbežnými rozmermi 20 × 45 m s hĺbkou 22 m. Hala zásobníka je navrhnutá s rozmermi 30 × 51 m, a s výškou 33 m

    Vykládková hala
    Bude slúžiť na vykládku odpadu do zásobníka. Hala bude mať predpokladané rozmery 32 × 24 m s výšku 19 m.

    Hala prekládkovej stanice
    V hale s rozmermi 12 × 30 m s výškou 12 m

    Hala drvenia odpadu
    Predpokladané rozmery haly budú 24 × 49 m a výška 12 m.

    Kotolňa
    Predpokladané rozmery kotolne budú 23 × 34 m s výškou 45 m.

    Čistenie spalín
    Na predchádzajúce stavebné objekty bude nadväzovať priestor s predpokladanými rozmermi 49 × 23 m s výškou jednotlivých komponentov do 35 m, kde bude umiestnený systém čistenia spalín.

    Komín
    V stavebnej časti bude riešený základ pre komín, architektonické prvky, sopúch s priemerom cca 1,8 m a ochranné opláštenie cca 4 m. Predpokladaná výška komína je 60 m.

    Strojovňa
    Budova strojovne parnej turbíny bude mať predpokladané rozmery 18 × 27 m a výšku cca 19 m.

    UMIESTNENIE VARIANTU
    V prípade Variantu 1 Najbližšie objekty obytného charakteru sa nachádzajú cca 2,0 km južne od navrhovaného územia (Trnovec nad Váhom) a 4,0 km severne od obce Močenok.
    Variant 2 predkladaného zámeru sa líši lokalizáciou navrhovanej činnosti.Najbližšie objekty obytného charakteru sa nachádzajú cca 2,1 km východne od navrhovaného územia (Gorazdov, Močenok).

    Na ďaľších stranách sa je možné oboznámiť s opisom zámeru, mezi iným aj :

    4.1. ZNEČISTENIE OVZDUŠIA
    Kvalita ovzdušia je silne ovplyvnená tým, že mesto Šaľa a jeho bezprostredné okolie a severozápadná časť obvodu je súčasťou Dolnopovažskej zaťaženej oblasti (priemyselné znečistenie Serede, Galanty a Šale). V tejto oblasti z hľadiska znečistenia ovzdušia je Duslo, a.s. Šaľa hlavným producentom znečisťujúcich látok.
    Takže dajaké nové CCE sa so svojim podielom znečistenia ovzdušia popri Dusle akosi stratí.

    Toto chceme aj my tu?

    PS1: Šaľa je od Trnavy vzdialená len asi 35 km.

    PS2: V korektnom nadpise článku by malo byť namiesto slova „vznikne“ spojenie „je navrhované – jedná sa o zámer, ktorý predkladá navrhovateľ.

    PS3: Myslieť si, že tu niekomu pôjde o dobro tunajších obyvateľom by bolo príliš odvážne, hlavne pôjde o to, aby sa investované peniaze mnohonásobne vrátili.

    PS4: Ak by sa malo jednať v trnavskom okrese pre výstavbu CCE o lokaltu nedávno rozširovaného areálu skládky mesta Trnava, nové byty v Arbórii sa stanú za súčasné ceny nepredajné a aj ceny jestvujúcich bytov na okolí značne poklesnú. Následne by dávala logiku mestská výstavba na opačnej strane Trnavy v lokalite Medziháj, ktorá by tým ziskala na atraktivite. Naopak, úplne neatraktívny na bývanie by sa stal zámer „Nová Kopánka“ https://www.trnava-live.sk/2020/02/12/nova-kopanka-prinesie-okrem-bytov-a-domov-aj-skolsky-komplex-ktory-ma-byt-pychou-trnavy/ .

    • 18.1
      cyklo says:

      September 2019: schválená zmena územného plánu na pozemkoch pri skládke, link:
      https://www.trnava-live.sk/2019/09/17/zastupitelstvo-schvalilo-zmenu-uzemneho-planu-na-pozemkoch-v-susedstve-trnavskej-skladky/

      Citát z dôvodovej správy: “na vymedzených plochách zariadenia odpadového hospodárstva sa bude odpad skládkovať s dôrazom na jeho následné ekologické spracovanie a zhodnocovanie modernými metódami v zmysle nových nariadení Európskej únie”.

      Október 2019:
      založenie s.r.o. ewia 1 až 6

      Krásne to do seba zapadá. Dokonca je viditeľná aj rovnaká terminológia.
      Čo na to hovoria miestni bicyklisti?

    • 18.2
      prúdy says:

      ešte si zabudol na pripravovanú obytnú zónu Prúdy, s možnosťou výhľadu na 60 m vysoký komín

    • 18.3
      hokejista says:

      Ten 60 m komín veští že naj úrodnejšia pôda na Slovensku bude pravidelne prihnojovaná kvalitnými sračkami z rozvinutých západných krajín. Trnava sa stane centrom kvalitného architektonického zariadenie s dôrazom na životné prostredie. Predpoklad navýšenia rozpočtu na zdravotníctvo o 200%. Potreba zbystriť pozornosť a prejaviť sa dôrazným a hlasným ,POĎME DO NICH,

  19. 19
    Tim says:

    Niekoľko výňatkov z článku zo septembra 2019 k otázke, či Slovensko potrebuje nové spaľovne komunálneho odpadu.

    EURACTIV.sk zisťoval, ako je na tom Slovensko s kapacitami pre energetické zhodnocovanie odpadov. Aktuálne sú na úrovni 285 tisíc ton odpadu ročne. Po pripočítaní kapacity slovenských cementární je to až 605 tisíc ton ročne. Keby sa teoreticky využili všetky pre slovenský komunálny odpad, mohli by ho dnes spaľovať 12 percent, s cementárňami až 27 percent. V roku 2035 by pritom podľa európskej legislatívy mala maximálna úroveň spaľovania odpadu dosahovať 25 percent.
    Okrem aktuálnych 605 tisíc ton sa na Slovensku plánujú aj ďalšie kapacity v minimálnej hodnote 305 tisíc ton
    …………
    Aj Sólymos však uznáva, že spaľovanie je lepšie ako skládkovanie. „Najlepšie je, keď vieme odpad zrecyklovať, znovu použiť a podporíme tým obehové hospodárstvo, čo je prvoradé.
    …..
    Súťaž s priemyselným odpadom
    Dnes sa komunálny odpad energeticky zhodnocuje v spaľovniach v Bratislave, Košiciach a v slovenských cementárňach. Odvoz a likvidácia odpadu (OLO) v Bratislave má podľa hovorkyne Beaty Humeníkovej teoretickú ročnú kapacitu 135 tisíc ton, Kosit v Košiciach podľa generálneho riaditeľa Mariána Christenka 150 tisíc ton. To je spolu 285 tisíc ton.
    Aj Christenko však priznáva, že nespaľujú len komunálny odpad. V roku 2018 sa celkovo v Košiciach energeticky zhodnotilo 126 tisíc ton odpadu, z nich tvoril komunálny odpad 105 tisíc ton
    …..
    Rozširovanie kapacít cementární
    Slovenskí ochranári sú proti budovaniu nových kapacít pre energetické zhodnocovanie odpadu. Pre organizáciu Centrum pre trvalo-udržateľné alternatívy (CEPTA) sú dôvodom práve kapacity slovenských cementární.
    Odvoláva sa na publikáciu Zväzu výrobcov cementu SR, ktorá uvádza, že aktuálne dokážu cementárne spaľovať ročne 320 tisíc ton odpadu. Túto kapacitu „by po realizácii nevyhnutných investícií vedeli teoreticky zvýšiť až na 400 tisíc ton,“ píše sa v dokumente
    …..

    Problém dovezeného odpadu
    Ochranári z CEPTA však vidia problém vo využívaní cementárenských kapacít: „Dnes sa v týchto slovenských cementárňach energeticky zhodnocuje predovšetkým dovážaný upravený odpad zo zahraničia.
    Podľa Lešinského a Veverku je preto potrebná legislatívna, ekonomická a technologická podpora pre využívanie existujúcich kapacít tak, aby sa nemuseli budovať nové. „Cementárne uprednostňujú využívanie odpadu zo zahraničia, nakoľko Slovensko nemôže konkurovať zahraničiu v ponúkaných cenách za likvidáciu odpadu,“ dodáva Kretter.
    …..

    Slovensko potrebuje analýzu

    INCIEN (Inštitút cirkulárnej ekonomiky) podobne ako minister tvrdí, že „potrebujeme vedieť dáta, ktoré povedia koľko odpadu nám bude vznikať a na základe toho sa rozhodnúť či nám budú postačovať súčasné kapacity spaľovní a zariadení na energetické zhodnotenie odpadov.“
    Ministerstvo naznačuje, že ešte pred riešením problému sa chce zamerať na jeho presný popis.

    „Aktuálne Slovenská republika nemá možnosť zakázať dovoz odpadov, ak takýto dovoz spĺňa všetky požiadavky a samotný dovoz nie je priamo zakázaný,“ vysvetľuje hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.

    „Aj z toho dôvodu envirorezort pripraví nový Program odpadového hospodárstva na obdobie rokov 2021 – 2025, v rámci ktorého sa bude realizovať analýza zameraná na túto problematiku,“ informoval hovorca.

    Dnes sa preto nedá odpovedať na otázku, aké kapacity bude Slovensko potrebovať pre energetické zhodnocovanie odpadu v budúcnosti. Možno iba pomenovať faktory, ktoré to určia, aj to – vzhľadom na dostupné dáta – len v obmedzenej miere.

    • 19.1
      Jan says:

      Pomerne presná analýza a medzi riadkami poukázané na to čo nás čaká, ak tomu nezabránime rozhodným,, Ďakujeme neprosíme,,. Dokresľuje to reportáž na STV o dovoze odpadov do Rumunska a Bulharska , štedré dotácie EÚ týmto krajinám, len aby to ukladali na sklády odpadov. Fungujúci systém Trójskeho koňa je zjavný. Založí sa firma na nakladanie s odpadmi a môžme dovážať kvalitný matroš. Tim ,plánovaná spaľovňa je aj v Novákoch, keď sa v elektrárni prestane spaľovať hnedé uhlie. Odpad sa môže v rámci EÚ dovážať a vyvážať, na pokrytie potreby Slovenska je potrebných 7 spaľovní. Všetky ostatné budú slúžiť na kšeft a dodanie kvalitnej podpory vytvárania pracovných miest. Záverom v Špačinciach zosýpajú do jedného auta triedený aj domový odpad, takže jedna kopa.

  20. 20
  21. 21
  22. 22
    Perspektíva says:

    Už je to tu zas. Ďalší komerčný článok, link nižšie. Vraj jednoznačný prieskum v okrese Trnava. Nadrátovaný postup. Propagácia spaľovne. Pozemky. Prieskumy. Masírovanie mozgov. Na konci …

    https://mytrnava.sme.sk/c/22400051/vacsine-obyvatelov-okresu-trnava-prekazaju-skladky-zodpadu-chcu-vyrabat-teplo-aelektrinu.html

    • 22.1
      Kundala says:

      Tých 57% občanov podporujúcu túto možnosť nech sa poskladá a vybuduje spaľovňu a mesto tým čo sa to páči a budú mať elektrinu a teplo zadarmo. Ostatný im budeme po železnici dodávať palivo na ich sladké bezpracné ničnerobenie. Dopravu si po železnici samozrejme zaplatíme. V tomto meste môže byť primátor, ten náš Trnavský, doživotne.

  23. 23
    holohlaví says:

    https://www.trend.sk/spravy/skladky-odpadu-prekazaju-vacsine-obyvatelov-okresov-trnava-sala

    A ďalej masírujú mozgy do svojou spaľovnou.

    Idú do toho ako vlk po ovci.

    • 23.1
      Východ=Záchod says:

      Polícia rieši spaľovanie zahraničných svinstiev v jednej našej cementárni.

      Bohaté západné štáty majú so spaľovnami doma problém, tak to riešia mohutnou propagandou na východe Európy a tam smerujúcimi kamiónmi plnými sračiek.

      To aby sme vedeli, aké sú potenciálne riziká hocijakého dymiaceho komína v blízkosti obytných štvrtí.

      Mali by si to uvedomiť aj miestne Orgány.

  24. 24
    Tak si tu žijeme says:

    U nás západniarom vyrobíme tovar, zaserieme si životné prostredie. Oni sa budú tváriť, že nám dávajú prácu. Naši kamionisti im to odvezú. Spotrebujú tovar a sračky pošlú naspäť. Tu tie sračky spálime alebo zakopeme v opustenom kameňolome, prípadne zabudujeme do cestného telesa.
    A ešte sa im za to niektorí naši bezchrbticoví aj uklonia.

    • 24.1
      Pokrok nezastavíš says:

      Keď sa postaví a sprevádzkuje spaľovna, príde “strýco že západu”, spraví selfíčko spolu s našimi selfíčkarmi. Dajú to do miestnych plátkov, kde nás pochvália že sme pokrokoví. Pritom si “strýco ze západu” v duchu pomastí brucho a pomyslí si: K….i.

      • 24.1.1
        DPH says:

        Čítam že príde ,, strýco ,, zo západu, ja si myslím že už tých strýcov je tu viac ako dosť. Ono to začína byť zaujímavé aj na východe, nie len na západe. V Košiciach sa rozbieha petícia za vypísanie referenda o odvolaní primátora. Je potrebných vyzbierať 30% podpisov voličov v Trnave 20 000 . Problémy v Košiciach totožné s Trnavskými, vysoké dane, vysoký primátorský plat, nehospodárne nakladanie s majetkom a financiami mesta. Je na nás či sa dať touto cestou, alebo počkáme lež sa to všetko rozhajdáka a posledný zabuchne dvere.

  25. 25
  26. 26
    pán transparentný says:

    Centrum cirkulárnej ekonomiky vraj nie je spalovňa. Ale ako sa z odpadu vyrobí teplo?

    • 26.1
      maxim says:

      …kvasením?

    • 26.2
      ABC says:

      Verím že to myslíš ako príspevok do relácie vtipnejší vyhráva. Igelit naj výhrevnejšia zložka odpadu má aj v žalúdku veľryby stabilnú formu. Takže zrejme novinka. My tu máme dostatok aj lacného tepla aj el. energie. Takže niekde pri Trenčíne sa začína výhodnosť investície. Rentabilnosť začína niekde pri 700 000 obyvateľov. Takže 7 spaľovní pre Slovensko, keď nechceme hnojiť našu otčinu odpadom z bohatých západných krajín. Oni si nás chcú v záujme svojho čistého životného prostredia kúpiť. Politici karpatského typu nás tu chcú poúčať o výhodách tohto podnikania.

  27. 27
  28. 28
    Cirkulár says:

    https://www.trnavskyhlas.sk/c/28826-v-trnavskom-okrese-sa-bude-z-odpadu-vyrabat-elektrina-a-teplo-tak-ako-vo-viedni.html

    Už je to tu.
    Komín, z ktorého bude odchádzať vraj neskutočne čistý vzduch..
    Európske sračky treba kdesi zlikvidovať. Čína ich už nechce, “doma na západe” je problém vybudovať spaľovnu, tak treba použiť východnú Európu.
    Propaganda je masívna, hotová o.e.á.v.čka.
    Môžeme tipovať, na ktorú lokalitu bude zaostrené. Miestni Janičiari už makajú.

    • 28.1
      🦍😷 says:

      Články na túto tému vychádzajú jeden za druhým. Vzorom sú vraj čisté severské krajiny, teraz Viedeň. Do toho zdvihnutý prst prísnej európskej legislatívy, hovoriaci No No No! K tomu si treba predstaviť O2 s úsmevom a bielymi zúbkami ako opúšťa malebný komín. Vizualizácie, že bezdomovcov by tam hneď chcel ísť bývať.
      No nechcime toľkú nádheru. Aj pod oknami, že? Veď vo Viedni to majú len kúsok od zastávby.
      K najnovším článkom na túto tému nie je dokonca ani možnosť diskusie. Veď o čom by tu aj bolo treba diskutovať, že?

    • 28.2
      Tim says:

      Séria článkov podsúvaná súkromnou firmou v elektronických aj printových médiach je zväčša platená reklama a cieľom je predovšetkým naháňanie súkromného biznisu.

      V odpadovom hospodárstve je čo zlepšovať, ale hlavný zámer má byť znižovanie tvorby množstva odpadu a nie namiesto skládkovania iba jeho spaľovanie.

      Ak by tento segment ovládla majoritne jedna súkromná firma, ceny za likvidáciu odpadu by boli pre obyvateľov následne veľká katastrofa.

      Ak by sa niečo, ale hlavne primeranej kapacity stavalo, mal by tam mať hlavný podiel štát a obce regiónu.

      Bratislava, Šaľa a Trnava sú príliš málo od seba vzdialené.

      Je vhodné predložiť seriózny výpočet neseparovateľného množstva odpadu vznikajúceho v príslušnom regióne a priamo zakázať dovoz odpadu odkiaľkoľvek mimo príslušného regiónu na spaľovanie pod akýmkoľvek sofistikovaným názvom a deklarovaním.

      Bez serióznej analýzy, bez prezentácie osudu doterajšieho odpadu, nabiehajúcich konkrétnych zmien v predpisoch a očakávanom – predpísanom vývoji do budúcna sa jedná o články na úrovni reklamy napríklad čistiacich prostredkov alebo práškov na pranie, kde sa prezentujú ľúbivé nereálne, pomaly až zázračné vlastnosti.

      Prebudením do reality môže byť napríklad Diesel gate – VW, kde sa tiež deklarovali nízke, normy spĺňajúce emisie, v realite sa však jednalo o podvod a podobnou podvodnou úpravou softvéru si emisie prikrášľovali aj iní výrobcova.

      Napríklad nový článok v https://www.trnavskyhlas.sk/c/28826-v-trnavskom-okrese-sa-bude-z-odpadu-vyrabat-elektrina-a-teplo-tak-ako-vo-viedni.htm je emotívne písaný na začiatku v prvej osobe množného čísla , nadpis sľubuje modré z neba a následne je spasiteľom súkromnbá firma. Nie vždy je všetko zlato, čo sa blyští.

      Preto treba aspoň trikrát merať a až potom strihať a byť veľmi obozretný a predvídavý.

      • 28.2.1
        🛑🚚🛢️ says:

        Bratislava, Trnava, Šaľa.
        Zaujímavý trojuholník blízkych lokalít.
        Lokality sú zaujímavé dopravnou dostupnosťou, aj pre kamióny zo západu.
        Prečo sa nerieši napríklad trojuholník Poprad Bardejov Liptovský Mikuláš?

      • 28.2.2
        Pštrosi says:

        Prezentujú sa akoby súhlas úradov životného prostredia, verejného zdravotníctva a k tomu stavebné povolenie boli už len formalitami.
        Miestni maskoti to hrajú na pštrosa.

      • 28.2.3
        ? says:

        Keď je v propagačnom článku vzorom Viedeň, kde nás spracovávajú že spaľovna je v priemyselno obytnej zóne, podozrenie je, že to chcú “picnúť” tiež nejako takto, do blízkosti obytnej zóny…
        Úprimne, mne v tomto Viedeň vôbec nie je vzorom. Patrilo by sa zistiť, komu áno a komu nie. Preto by bolo vhodné, keď sa zverejní článok ohľadom spaľovne, nech sa k téme môžu vyjadriť aj čitatelia. Nech sa k tej nádhere, ako sa to v tom PR článku prezentuje, vyjadria aj ľudia, ktorých sa to nejako dotkne.
        Ešte by sa patrilo konečne prezradiť aj konkrétnu lokalitu spaľovne. Alebo je to tajné?

  29. 29
    Dzetko Krúpik says:

    Normálne reklamné články, ktoré si môže zaplatiť ktokoľvek a ktoré pomáhajú prežiť miestnym médiám.

    • 29.1
      Karma says:

      Dzetko, nezľahčuj vážnosť situácie. Pamätaj na karmu. Aby si onedlho nemal výfuk zo spaľovne za humnom.

    • 29.2
      Normálne reklamné články???? says:

      Toto nie sú až také normálne reklamné články. To sú články, pri ktorých by štátnym úradom malo blikať signalizačné svietidlo. Pretože sa jedná o zariadenie s významným potenciálnym dopadom na životné prostredie
      Niekto tu tvrdí, že v roku 2025 uvedie spaľovnu do prevádzky. Ak toto tvrdenie je pravdivé, tak príslušné úrady už musia riešiť minimálne dopady na životné prostredie, prípadne aj ďalšie náležitosti. Kde sú tieto informácie pre obyvateľov zverejnené? Dúfajme, že zverejnenie nebude mať vzor v známom nástenkovom tendri.

  30. 30
    Tim says:

    A je to tu.

    Avizovaná spaľovňa má byť v bezprostrednej blízkosti Trnavy medzi závodom PSA a železnicou na Trenčín.

    Žiaľ, zrejme naozaj hlavne spaľovňa, nakoľko z plánovanej ročnej kapacity 230 000 ton sa má vytriediť iba 30 000 ton, žo je cca iba13 %.

    Odpad na spálenie sa má zvážať zo širokého okolia od TN, NM, PN, HC, DS, SC, PK, SE, SI, MY (tabuľka č.3 ).

    Podľa Rozptylovej štúdie (Priloha č.4) je prevládajúci smer vetra zo severozápadu a protismerne z juhovýchodu.

    Vzhľadom na umiestnenie komína pri PSA a prevládajúce vzdušné prúdenie je situácia so spalinami pre mesto Trnava oveľa horšia, akoby bola pri komíne v blízkosti skládky FCC – tam by míňali Trnavu zo severnej strany.

    Teraz pri komíne pri PSA a juhovýchodnom prúdení bude priamo zasiahnutá cca polovica mesta: budúce Prúdy, Družba, Nový cukrovar, Moyzesova, komplet celá Kopánka od Slávie cez Hliny, Pekné pole, Zátvor až po Arboriu.

    Vzdušné vzdialenosti:

    Prúdy od 1,6 km
    Družba od 2,1 km
    Mestská veža 3,3 km
    Areál Slávia 3,6 km
    Sídlisko Vodáreň od 2,9 km
    Zátvor 3 km
    Arboria od 2,5 km.

    Zámer je od piatka 17.7.2020 na stránke enviroportál po názvom Centrum cirkulárnej ekonomiky Zavar (CCE Zavar), link : https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/centrum-cirkularnej-ekonomiky-zavar-cce-zavar-

    Od obdobného zámeru v Šali https://www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/centrum-cirkularnej-ekonomiky-cce-sala je vzdušná vzdialenosť iba cca 30 km, čo akosi nekorešponduje s avizovaným rovnomerným rozložením piatich pracovísk po celom Slovensku.

    • 30.1
      Rozprávka o Eurovode says:

      Najprv treba spracovať Východných Miestnych neZodpovedných. Výletom k nejakej západnej spaľovni. Tí z toho výletu ohromne zmúdrejú. Postávajúc na priedomí sa po návrate budú múdro a úprimne tváriť, že tú dokonalosť videli na vlastné oči a teda je to tak! Boli pozrieť v čistých severských krajinách aj vo Viedni a rozhodli sa zachrániť náš región.
      O povolení spaľovne sa rozhodne s asistenciou Východných Miestnych neZodpovedných.
      Potom sa to čudo urýchlene vybuduje.
      Eurovod začne prinášať produkt starých Feničanov v smere z východu na západ.

      • 30.1.1
        Jan says:

        Len si zabudol že najskôr to musia prehodiť na západné ceny, s východnými platmi. Matelko bojuje v Bruseli za krásne zajtrajšky, pôžičky ktoré nepotrebujeme, ktoré budú spravovať bruselský byrokrati, ktorých nikto nevolí. Nech nám dajú západné platy a dôchodky a ako sa to stane, bude tu raj na Zemi.

    • 30.2
      úradník says:

      Mate veľmi dobré info a argumenty, nemôžte sa ozvať na 033/3236249 alebo koncovka 248

  31. 31
    Dzetko Krúpik says:

    Treba budúcim obyvateľom sídliska Prúdy zagratulovať k investícii a zaželať príjemné bývanie

Napíš komentár

reklama

reklama

Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.