Publiku v kine Hviezda ukáže svet očami masových a sériových vrahov. Nezmeškajte zaujímavú kriminologickú prednášku

Zanechávajú za sebou početné obete a vyšetrovateľom napínajú nervy. Od čias, kedy Jack Rozparovač terorizoval ulice Londýna vyvolávajú sérioví či viacnásobní vrahovia v spoločnosti strach, no i fascináciu. Prečo niektorí ľudia zabíjajú a prečo sa k tomu opakovane vracajú? Možnosť nahliadnuť do procesu odhaľovania týchto extrémne nebezpečných zločincov ponúkne prednáška kriminalistu Mateja Snopka. Ako zistiť motívy páchateľa? Je samotný modus operandi kľúčom? Ako spojiť zdanlivo nesúvisiace zločiny? Čo ovplyvňuje výber miesta činu a čo výber vražednej zbrane? Odpovede prinesie v trnavskom kine Hviezda zaujímavý večer zo série SmartTalk.

Aký je rozdiel medzi masovým a sériovým vrahom?

Sériový vrah je páchateľ vraždiaci opakovane, zhruba s tým istým motívom. Napríklad, lovec žien dosahujúci uspokojenie pri ich týraní. Masový vrah stojí na vysokej priečke spoločenského rebríčka. Je napríklad vysokým štátnym úradníkom ako Heinrich Himmler, alebo vládcom krajiny ako Hitler. Zabije tisíce, stotisíce, či až milióny ľudí, lebo sa mu z nejakého dôvodu nepáčia.

Majú títo vrahovia nejaké spoločné znaky?

Myslím si, že spoločným znakom sériových alebo masových vrahov môže byť nedostatok schopnosti vcítiť sa do prežívania druhého človeka, chýbajúce svedomie, u niektorých duševná choroba a nízke sebavedomie.

Kino Hviezda
14. 9. 2020 (pondelok)
Štart: 20:00 hod.
Vstupenky: bit.ly/SerioviVrahovia1409
Event: https://www.fb.com/events/675341773317174/

Kedy vyšetrovatelia začnú pri vyšetrovaní hovoriť, že ide o sériového vraha?

– Keď na miestach viacerých činov nájdu stopy po rovnakom konaní páchateľa. Napríklad, keď vrah vnikal do bytu obete oknom toalety. Alebo ju zviazal jej spodným prádlom. Alebo keď sú obeťami rovnaké typy žien. Prípadne, keď sa vraždy udejú v rovnakých časoch. Alebo keď na miestach činov nachádzajú rovnako veľké odtlačky topánok. Skrátka, keď má viacero činov podobné, alebo rovnaké znaky.

Kto boli podľa vás najhorší sérioví či masoví vrahovia v histórií?

– Ide o to, z akého uhla sa na vraha pozeráte, aby ste ho označili za „najhoršieho“. Ak poškodil vás, alebo vás pripravil o blízkeho, či známeho, práve ten je pre vás najhorším. Ak pozeráte na počet obetí jedného páchateľa, odpovedia čísla. Ak vás zaujíma spôsob, akým nakladal s obeťami, najhorší je najvynaliezavejší, či najbrutálnejší. Podľa mňa je ťažké povedať, či je najhorším vrahom človek, ktorý zabil desať žien a potom sa na nich ukájal, alebo páchateľ, ktorý pochoval zaživa „len“ troch ľudí.

Máme aj my na Slovensku prípady sériových, či masových vrahov?

– Každá krajina má svojich sériových, a asi aj masových vrahov. Medzi najznámejších sériových vrahov patria na Slovensku banskobystrický škrtič žien Lupták alebo vrah bratislavských žien Rigo. V histórií nášho malého štátika je ich pomerne dosť. A obávam sa, že výčiny ďalších nás ešte čakajú. Určite máme aj masových vrahov. Nie však takých rozmerov, akí sa vyskytli vo fašistickej Tretej ríši alebo v Sovietskom zväze. Na Slovensku, keďže je miništátom, sú aj masoví vrahovia „minimasoví“. Ide o kruté osoby, ktoré vo vojnových časoch zlikvidovali nie milióny, ale desiatky obetí.

Máte aj vy osobnú skúsenosť s vyšetrovaním takéhoto zločinu?

– Ako profilovač som sa mal možnosť zúčastniť aj vyšetrovania výčinov sériových vrahov, napríklad spomínaného Ondreja Riga.

Na čo sa zameriate vo svojej prednáške?

– Zrozumiteľne vysvetlím, aký je rozdiel medzi sériovým, masovým, hromadným, viacnásobným a sólovým vrahom. Ide o rôzne typy páchateľov. Ukážem publiku svet očami týchto vrahov. Vysvetlím, čo spôsobuje, že veľká väčšina ľudí nikoho v živote nezabije, hoci je zabíjanie v prírode bežnou súčasťou života.

Matej Snopko

je bývalý kriminalista, ktorý patrí medzi popredných odborníkov špecializujúcich sa na násilnú a sexuálnu trestnú činnosť a problematiku vrážd.

Pracoval ako vedúci oddelenia profilovania páchateľa, ktoré založil spoločne s kolegom. Venuje sa najmä vykresľovaniu vlastností páchateľa podľa stôp, ktoré po sebe na mieste činu zanechal. So svojimi spolupracovníkmi výrazne prispieva k hľadaniu moderných a efektívnych metód kriminalistiky.

Je autorom kníh, ktoré sa venujú osobnosti a činom sexuálnych, hromadných a masových vrahov, ako aj ich koncom.