V západnom krídle radnice prebieha výstava venovaná životu a dielu Teodora Tekela

Až do 20. septembra potrvá výstava venovaná 35. výročiu smrti akademického maliara a rehoľného kňaza Teodora Tekela. Organizátormi výstavy, ktorá je sprístupnená od 14. júla v západnom krídle trnavskej radnice sú Trnavský samosprávny kraj, Galéria Jána Koniarka v Trnave, Inštitút kresťanskej kultúry FF TU v Trnave, Mesto Trnava, TYRNAVIENSIS, o. z. a Rehoľa menších bratov – Františkánov.

Talent i vzťah ku kresleniu a modelovaniu sa u Tekela prejavoval už v ranom detstve. Záľuba neskôr prerástla do vážneho, profesionálneho záujmu. So súhlasom rehoľných predstavených sa zapísal na Akadémiu výtvarných umení v Prahe, kde študoval u profesora Maxa Švabinského v rokoch 1930 – 1934. Už počas štúdií sa na pražských výstavách objavujú Tekelove obrazy: po prvýkrát hneď v roku 1931.
Pred pražskými štúdiami sa Tekel venoval okrem kresbe i sochárstvu, ku ktorému sa v neskorších rokoch vracal len ojedinele. Bol aj ilustrátorom: výtvarne dotváral mesačník františkánskych terciárov Serafínsky svet a štvrťročník františkánskych bohoslovcov Františkánsky obzor. V roku 1939 ilustroval básnickú zbierku Svetloslava Veigla Výstup na horu Tábor.

Teodor Tekel: Vzkriesenie, pastel

V noci z 13. na 14. apríla 1950 bol spolu s ďalšími rehoľníkmi násilne odvlečený do internačného tábora najprv v Hronskom svätom Beňadiku, potom v Belušských Slatinách.

Po udalostiach v roku 1950 sa Tekel usadil v Trnave, kde žil pod neustálym tlakom ako rehoľný kňaz a v neuznaní ako umelec. Po roku 1950 sa aj na neho vzťahoval neoficiálny zákaz vystavovať v oficiálnych výstavných sieňach, čím sa začlenil do generácie zabudnutých, vedome prehliadaných autorov, o ktorých oficiálna umelecká kritika mlčala.

Výtvarná pozostalosť Teodora Tekela obsahuje vyše tritisíc diel: pastelov, štúdií, škíc, kresieb, z ktorých sa väčšina (2816) nachádza v Galérii Jána Koniarka v Trnave.

Tekelovmu umeleckému cíteniu a expresívnemu prejavu z techník najlepšie vyhovovali kresba a pastel, ktoré zvýraznili poetické farebné cítenie a meditatívny charakter tvorby. Nevyhýbal sa však ani akvarelu.

Pri komplexnom hodnotení Tekelovho diela nemožno obísť jeho bohatú literárnu pozostalosť pozostávajúcu z takmer stovky básní, korešpondencie, homílií, zamyslení, denníkov a skicárov  predstavujúcich 2,60 metrov archívnej plochy. Tekelova literárna pozostalosť sa nachádza na viacerých miestach – v archíve Slovenskej národnej galérie v Bratislave, v Štátnom okresnom archíve v Trnave a v archíve Matice Slovenskej v Martine.

Stručný životopis:

1902 – narodil sa 26. januára v Ľuboticiach

1918 – vstup do noviciátu rehole františkánov v Pätikostolí

1920 – 1924  – štúdium teológie a filozofie v Gyöngyösi

1923 – zloženie večných sľubov

1924 – vysvätený za kňaza v Košiciach

1930 – 1934  –  štúdium na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. Maxa Švábinského

1934 – 1939  –  pôsobil v Bardejove, Hlohovci, Nových Zámkoch, Nitre, Fiľakove a v Nižnej Šebastovej

1934 –  1943  –  pôsobil zároveň ako profesor kreslenia na Gymnáziu v Malackách

1943 – 1950  –  pôsobil v pastorácii v Malackách, Bratislave a Hlohovci, písal kázne a filozofické úvahy

1950 – odvezený do koncentrácie v noci z 13.4. na 14.4. z Hlohovca

1975 – zomrel 14. júla v Trnave

Spracované podľa frantiskani.sk


Ulož ako PDF
Napísal 26. júla 2010 1:16. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Galéria Jána Koniarka. RSS 2.0.


INZERCIA

Napíš komentár

reklama
Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané.