Rozvoju cyklochodníkov bránia aj absurdné požiadavky vlastníkov pozemkov
Cyklochodníky v mestách či bezpečné cestičky pre cyklistov medzi obcami na Slovensku dlhodobo chýbajú. Hoci treba objektívne priznať, že postupne sa najmä v mestách nejaký ten nový úsek s vyznačenou cestou určenou pre cyklistov objaví, stále je to žalostne málo. Aj prejazd bicyklom naprieč Trnavou je dobrodružstvom nielen pre skúsených cyklistov, nehovoriac o menej zdatných starších ľuďoch či mamičkách s menšími deťmi.
Výraznejšiemu rozvoju cyklistických trás v regiónoch a chodníkov v uliciach miest bráni podľa slov vedúceho kancelárie primátora mesta Trnava Pavla Tomašoviča aj slovenská legislatíva. Zákonné normy totiž umožňujú požadovať zo strany majiteľov pozemkov pod plánovanými trasami pre cyklochodníky výkupné ceny ako za stavebné pozemky.
Cyklochodník ako je na Clementisovej plánovalo, teda oddelený od cesty, plánovalo mesto realizovať aj na Zelenečskej. Zabránili tomu prehnané požiadavky majiteľov pozemkov
„Je nemysliteľné, aby sme ako mesto platili za kúsok predzáhradky vedľa hlavnej cesty ceny ako za stavebný pozemok. Takýmto spôsobom sa príliš ďaleko v rozvoji bezpečných cyklochodníkov nedostaneme,“ hovorí Tomašovič. Aj preto bude podľa jeho slov mesto iniciovať návrh zákona, ktorý by zaradil cyklochodníky medzi komunikácie verejného záujmu, čím by sa uľahčilo rokovanie s majiteľmi pozemkov o cenách, a prípadne by bolo možné pozemok vyvlastniť za cenu stanovenú znaleckým posudkom.
„Primátor Bošnák bude na túto tému hovoriť osobne s ministrom dopravy Figeľom. Sme za to, aby sa tieto vzťahy znormalizovali a veríme, že touto cestou by na celom území Slovenska došlo k výraznejšiemu rozvoju cyklochodníkov a cestičiek pre cyklistov,“ myslí si. Ako pripomína, pokiaľ by politici upravili zákon tak, aby stál na strane cyklostrás, v Trnave by bolo možné vytvoriť celistvú sieť cyklochodníkov v priebehu troch rokov.
Cyklochodník na Bottovej ulici
Mesto Trnava vytvorilo v ostatných rokoch niekoľko cyklochodníkov, no aj Tomašovič si uvedomuje, že trás je stálo málo. Vytvoreniu ucelených cyklistických ciest, ktoré by prešpikovali mesto, bránia najmä vyššie spomenuté problémy s legislatívou.
Navyše už existujúce cyklochodníky často končia nezmyselne uprostred cesty. „Mali sme na výber. Buď spravíme cyklochodník v tom trasovaní, pokiaľ máme pozemok, alebo počkáme, pokiaľ sa nedohodneme s majiteľmi – a až potom urobíme celú trasu. Rozhodli sme sa pre prvú možnosť s tým, že po uzavretí rokovaní ďalšiu časť cyklochodníka dokončíme tak ako je plánovaný,“ vysvetľuje.
Nevyriešené majetkovo – právne vzťahy s pozemkami bránia rozvoju moderných cyklociest aj z pohľadu čerpania eurofondov. Každému je jasné, že pokiaľ nemá vysporiadaný pozemok, o dotácie z európskych peňazí žiadať nemôže. Upravená zákonná norma by túto situáciu mohla posunúť do úplne iných dimenzií. K snahe občianskych či súkromných subjektov vytvoriť sieť cyklotrás, umiestnených v bezpečnej vzdialenosti od frekventovaných ciest, by sa v prípade úpravy v zákone určite pridali samosprávy aj vyššie územné celky. A práve táto skutočnosť by mohla konečne naštartovať mnohé projekty, ktoré zatiaľ existujú len na papieri či v myšlienkach nadšencov.
„Veríme, že si aj sami politici uvedomia, že tento problém je možné a potrebné riešiť. Často sa pri príprave cyklochodníkov stretávame s absurdnými požiadavkami a situáciami, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú, že projekt sa nakoniec nerealizuje,“ skonštatoval na záver P. Tomašovič.
Ulož ako PDF