reklama

Koľko peňazí a na aké projekty použije mesto z vyše 3 miliónov eur v oblasti životného prostredia?

Na rozpočtovú kapitolu Životné prostredie navrhla trnavská radnica na rok 2021 výdavky v sume 3,2 milióna eur. V tomto programe sú zahrnuté výdavky na starostlivosť o zeleň a trávnaté plochy, výsadbu stromov, ale napríklad aj komplexné rekonštrukcie vnútroblokov na sídliskách. Pre porovnanie v roku 2020 predstavuje očakávaná skutočnosť na výdavky v tejto kapitole 4,7 milióna eur, no reálne vynaložené finančné prostriedky ukážu až údaje zo záverečného účtu.

Zeleň

Z celkovej navrhnutej sumy 3,2 milióna eur na program Životné prostredie v schválenom rozpočte na rok 2021 predstavujú výdavky vo výške takmer rovný milión eur na podprogram Zeleň. Takmer celá čiastka je určená na bežné výdavky.

Za 450-tisíc eur sa má v roku 2021 uskutočniť päť kosieb v rámci mesta, rezy živých plotov, stromov a krov, odburinenie záhonov, popínavých rastlín, krov a solitér, rezy, odburinenie, nakopcovanie a odkopcovanie ruží, zálievky rastlín a drevín a úpravy povrchov a zatrávnenia. “Finančné prostriedky sa budú čerpať aj na odvoz odpadu a zabezpečenie postreku Pagaštanov a v zóne bez pesticídov zabezpečenie iných ekologických metód. Ďalej budú finančné prostriedky použité na súťaženie nového správcu zelene v časti Kopánka,” uvádza sa v textovej časti rozpočtu.

Príspevok vo výške 429-tisíc eur bude presunutý do rozpočtu Správy kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava na prevádzkové výdavky ich vlastnej kapitoly Životné prostredie.

Suma 50-tisíc eur má byť v budúcom roku použitá na na výrub drevín, ktoré majú vydané súhlasné stanovisko, na odstránenie inváznych drevín a drevín v havarijnom stave. Z tejto položky majú byť čerpané finančné prostriedky aj na výrub drevín na Rybníkovej ulici podľa vypracovaného dokumentu starostlivosti o dreviny.

Rovnaká čiastka je v rozpočte aj na tvorbu zelene. Výdavky vo výške 30-tisíc eur sú spojené s nákupom a výsadbou odrastených stromov rôznych druhov a kultivarov, ktoré budú vysadené vo vytypovaných častiach mesta. Dvadsaťtisíc eur je navrhnutých na výsadbu ostatnej zelene a kvetinových záhonov.

Po päťtisíc eur použije mesto na údržbu zelene na okružných križovatkách a na zalievanie mladých drevín vysadených v rokoch 2016 až 2020.

Kapitálovou výdavkovou položkou je 25-tisíc eur na nákup traktora pre Správu kultúrnych a športových zariadení mesta Trnava.

Ilustračné foto

Revitalizácia verejných priestranstiev

Druhý podprogram je zameraný najmä na projekty mesta v oblasti obnovy vnútroblokov na sídliskách. V roku 2021 plánuje radnica vynaložiť čiastku 716-tisíc eur na kapitálové (investičné) výdavky.

Vyše 540-tisíc eur má mesto Trnava zaplatiť za projektové dokumentácie (PD) týchto zámerov: bytový dom na Tamaškovičovej ulici, humanizácia vnútrobloku Čajkovského 14-23, humanizácia vnútroblokov Koniarekova, Spartakovská I (za zimným štadiónom), T. Tekela, A. Kubinu, revitalizácia verejných priestranstiev v troch vnútroblokoch obytného súboru Tehelná a za projekty na obnovu devdeviatich sídliskových dvorov na ulici gen. Goliána.

V budúcom roku chce mesto vypracovať aj projektové dokumentácie pre parčík a verejný priestor pri Synagóge (35-tisíc), revitalizáciu územia park Janka Kráľa (38-tisíc), na PD pre stavebné povolenie vyhliadkovej veže v Kamennom mlyne (13-tisíc), dokumentáciu pre úpravu povodia Trnávky pre umiestnenie hatí (30-tisíc eur), zámeru Mokraď Zeleneč (10-tisíc), 30-tisíc eur má stáť projektová dokumentácia zámeru premeny poľnohospodárskej krajiny v katastri Trnava na biotopovo a biologicky rozmanité územie.

Pre nedávno zakúpenú lokalitu Kravský pasienok počíta mesto v roku 2021 s vypracovaním projektovej dokumentácie novej vodnej plochy za 15-tisíc eur a zámeru premeny ornej pôdy v lokalite na ekostabilizujúce prírode blízke ekotopy za tisíc eur.

Územnoplánovacie dokumentácie a štúdie

“Spodrobniť a prehĺbiť územnoplánovacie podklady a dokumentáciu ako nástroj pre riešenie vybraných projektov,” je cieľom tohto podprogramu. V rozpočte je schválených takmer 200-tisíc eur.

Prostriedky sú navrhnuté na zmeny Územného plánu mesta Trnava (5000), na zabezpečenie prieskumov a rozborov pre nový územný plán mesta Trnava, ktorý bude zabezpečený v nasledujúcom plánovacom období (20-tisíc eur), na vypracovanie materiálu Miestny územný systém ekologickej stability mesta Trnava pre nový územný plán (17-tisíc), Generel zelene mesta Trnava (15-tisíc), predmetom ktorého je bilancovanie mestskej zelene v zastavanom území mesta. Mesto Trnava nemá platný generel zelene, ktorý bude ďalej využiteľný aj pre potreby správy mestskej zelene. Na vypracovanie štúdií k pripravovaným projektovým dokumentáciám, vizualizáciám a posudkom k projektom, ktoré budú zabezpečované v priebehu roka je vyčlenených 10-tisíc eur.

Viac ako 100-tisíc eur bude stáť zabezpečenie územného plánu zóny Medziháj (83 000 eur) a proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (25 000). Súčasťou územného plánu zóny Medziháj bude okrem iného polohopisné a výškové zameranie, zadanie, návrh územného plánu zóny, dopravné posúdenie, hluková a rozptylová štúdia, inžinierske siete a tak ďalej.

Realizácia projektov

V rozpočte sa nachádzajú aj projekty, ktoré by mali v roku 2021 postúpiť do fáze realizácie.

Prostriedky na uskutočnenie stavebných prác sú vyhradené pre humanizáciu obytného priestoru Vodáreň – dvor č. 2 – na Okružnej ulici (266-tisíc eur) a vnútrobloky na Hospodárskej ulici – dvory A, B, C a D v celkovej výške 815-tisíc eur.

Ulož ako PDF
Napísal 27. novembra 2020 12:34. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

23 komentárov pre “Koľko peňazí a na aké projekty použije mesto z vyše 3 miliónov eur v oblasti životného prostredia?”

  1. 1
    TT says:

    Kedy začne mesto konečne odpratávať popadané lístie? Alebo sa zase čaká kým zhnije? Dane ste pozyšovali,tak sa začnite starať.

    • 1.1
      Ploskáčik says:

      Padá lístie padá,
      ej ale som rada.
      Čím neskôr ho začnú preč voziť,
      tým lepšie sa budem množiť.
      Padá lístie padá,
      ej ale som rada.

    • 1.2
      Obyvateľ domova seniorov says:

      Padá lístie padá,
      ej ale …

      Pod nohami klzké hnojisko,
      keď primrzne, bude to ľadové bojisko.
      Tŕpneme, kedy naše ľahké paličky
      nahradia obojručné barličky.
      Alebo či samoobslužné chodítka
      nahradia dvojchlapové nosítka.
      Padá lístie padá,
      loktibrada je rada.

    • 1.3
      Trpká realita says:

      V mestách v civilizovaných krajinách každé ráno nabehnú záhradní a servisní pracovníci s vysávačmi lístia a pracujú celý deň.
      Ďalší deň nastúpia znovu a znovu robia to isté, aj na tých istých miestach, pretože im je jasné, že lístie zo stromov neopadne v priebehu jedného dňa. Tak ako lístie padá, tak to vysávajú. Trpezlivo. Nečakajú do konca januára nasledujúceho roku, pretože nejako prirodzene pochopili, že v januári sa lístie vyhrabáva veľmi ale že veľmi zle. Taktiež im je jasné, že po mokrom a hnilom lístí je chodenie už dosť nebezpečnou disciplínou zvlášť pre starších občanov. Tiež im je jasné, že vietor lístie rozfúka po celom meste a potom je oveľa prácnejšie to lístie vyhrabať. Taktiež im je jasné, že prachové častice z tohoto bordelu podstatne zhoršujú kvalitu vzduchu. Taktiež im je jasné, že v tom listnom hnoji sa darí všelijakej hávedi.
      Ťažko povedať, kedy do nášho mesta dorazí takéto jednoduché uvažovanie. Zvlášť keď miestnou najmodernejšou aktivitou je onanovačka na FB. Stále sme niekoľko desaťročí pozadu, špeciálne s hlavami.

      • 1.3.1
        CCM says:

        Takmer vo všetkom s tebou súhlasím, avšak spôsob údržby zelene a čistoty v tomto mesta fungoval niekoľko desaťročí dozadu, ešte pred narodením súčasných mocipánov. Potom prišlo k bodu zlomu v roku 2014 a nastala onanovačka nielen na FB. A tak čistota verejných priestranstiev je prežitok, peniažky aj tie naše majú račej na vlastnom účte, je jedno v akej banke.

    • 1.4
      Paralela says:

      Ono to (záhradnictvo) tu niekedy fungovalo. Ľudia neboli hlúpi.
      Vzdialenú paralelu možno vidieť v minulosti keď sa zakladali JRD. Z bírešov spravili predsedov družstiev a taký bol aj výsledok.

  2. 2
    CCM says:

    Nero end company by sa mal s koncepciou starostlivosti o životné prostredie čo najskôr vrátiť ku koncepcii predošlého vedenia so šiestimi rajónmi. V rámci tej koncepcie bolo zaradené aj jesenné hrabanie lístia a jarné vyhrabanie trávnatých plôch. Pridať by im mali aj zimnú údržbu chodníkov a mestských ciest okrem hlavných ťahov. Dostupné mechanizmy s nadstavbami kosenie , mulčovanie, radlicou, snehovou frézou, posýpadlom inertného materiálu s vyhrievanou kabínkou pre vodiča s pojazdovou rýchlosťou 15 km za hodinu by vyriešilo všetky problémy. V rozpočte postrádam zvýšenú starostlivosť o 500 gaštanov, ani ich výrub. Verím že ich nechcete pod rukou predať na palivové drevo.

    • 2.1
      Prof says:

      Máme tu špeciálne prípady. Odborné schopnosti nabrali veľmi jednoducho. Impulzne, zvolením. Žiadne ťažké štúdiá na náročných školách, žiadne praktické zdokonaľovanie praxou.
      Profesionálni odborníci v danej profesionálnej oblasti im v okamihu vyhlásenia volebných výsledkov už nesiahajú ani po členky. Takí sú niektorí zrazu múdri.

      • 2.1.1
        Riešenie says:

        Aby nevznikali rôzne nepríjemné situácie s odbornou schopnosťou, bolo by dobré, keby volení zástupcovia počas výkonu volenej funkcie mali oficiálnu možnosť používať určité akademické tituly.
        Napríklad natierač lavičiek by po zvolení mohol používať titul DrZV. (doktor záhradníckych vied).
        Alebo bylinkár, čajíčkar, masér prípadne iný miestny šaman by mohol dočasne používať titul DrLV. (doktor lekárskych vied).

        • 2.1.1.1
          Mat says:

          Riešenie by bolo zobrať konečne na zodpovednosť týchto riešiteľov svojich skvelých nápadov a budovania krajších zajtrajškov. Je to rozhadzovanie verejných financií nás daňových poplatníkov. Zobrať do rúk záverečný účet mesta za rok 2014 a porovnať ho s rokom 2019, to by bolo koktania a plaču, výhovoriek a presúvanie zodpovednosti na MZ. Tých kľučiek v paragrafoch je toľko že sa v nich neorientuje ani tvorca zákonov o verejnej správe. Výsledný efekt by mal byť spokojný občan a čisté, upravené verejné priestory, fungujúca verejná doprava, pokosené trávnaté plochy, chodníky v zime včas ošetrené. Aby hlavným nepriateľom mestských DrZV, DrLV, neboli štyri ročné obdobia jaro, leto, jeseň a zima.

          • 2.1.1.1.1
            sprava says:

            Já neviem kde urobili súdruhovia DrZV, DrLV chybu, ale po analýze záverečných účtov mesta za roky 2017 – 2019 som dospel k nasledovnému záveru. Finančne došlo z dôvodu neschopnosti DrZV a DrLV k navýšeniu prevádzkových nákladov za rok 2019 o 720 000 eur oproti predchádzajúcemu prevádzkovateľovi. Položkovite sa to dá rozdeliť nasledovne, 200 000 eur Fúzakova drobnôstka, nemožnosť uplatniť DPH, 270 000 eur zamestnávanie nekvalitných odborníkov z oboru ekonomiky a energetiky, 160 000 eur zníženie alebo aj strata tržieb, 90 000 eur navýšenie poplatkov za distribúciu el. energie a el. prácu. To je suma ktorá by zabezpečila 5 – 6 miesto v extralige, alebo aby všetci dostali rovnako zabezpečenie prevádzky futbalového štadióna. Takto sa vyhovárame na vysokú energetickú náročnosť, čo vôbec nie je pravda. Zoberúc do úvahy že futbalisti zvládli prestavbu štadióna s malým príspevkom mesta, tak asi aj spravodlivejším.

  3. 3
    hokejista says:

    Mladý Broko sa staval do pozície vizionára a príkladu pre ostatných primátorov. Zdá sa však že to boli a sú len také prázdne reči do vetra. Zoberme si príklad, mesto Nitra ešte za bývalého primátora montovalo ako súčasť podzemných kontajnerov, signalizáciu o stave ich naplnenia. Tým sa šertia pohonné hmoty, pracovný čas a opotrebovanie vozidla. Dispečer skontroluje stav podzemných kontajnerov a určí trasu vývozu. Iní príklad, v roku 2015 mesto zvýšilo poplatok za zvoz komunálneho odpadu z dôvodu že veľa separujeme. Broko to dokázal otočiť o 180 stupňov. Výkon hodný bolševika v 50 rokoch minulého storočia. Všade je občan stimulovaný k separovaniu, len v Trnave je to opačne. Ako príklad možno uviesť obec Košeca a jej systém evidencie pomocou čipov separovaného odpadu a následného zníženia poplatkov za zvoz komunálneho odpadu. Zoberme ďalší ekologický nezmysel z dielne LT. Manažérka HK Trnava hovorí o vysokej energetickej náročnosti zimného štadióna v Trnave. Ja by som povedal že už vystúpenie poslanca Fuzáka na MZ v decembri 2017 signalizovalo navýšenie nákladov, keď hovoril že mesto príde o 200 000 eur na DPH, v preklade to znamená náklady 1 milión na zimnom štadióne. Energetickú náročnosť spôsobil predovšetkým odborník z východu s platom rovnajúcim sa platu viceprimátora, ktorí vyradil z prevádzky mikroveže a tepelné čerpadlá s cop 6,1 a naprojektoval do systému chladenia chladič o príkone 100 kw. Vysoko ekologickú a hospodárnu prevádzku zmenil na vysávač peňazí z mestskej pokladne. V tomto prípade je riešenie veľmi jednoduché, vrátiť strojovňu do pôvodného stavu. Tri príklady ekologicko hospodárskeho charakteru, ako si tu mladý Broko šafárií s financiami a vedomím občanov.

    • 3.1
      OH says:

      K tým smetiam:
      Častý úkaz: v blízkosti smetných kontajnerov zastaví automobil a dedinčan do neho nakladá svoje smeti, za ktoré by na dedine musel zaplatiť. Vôbec to nie je zriedkavý úkaz!!! Záležitosť, ktorú je možné bežne registrovať.
      To isté je v zberných dvoroch. Vôbec neidentifikujú trvalé bydlisko dotyčného ktorý dovezie odpad.
      Potom sa môžeme čudovať, že Trnava je mesto, kde sa produkuje najviac odpadu.
      Všetko platia obyvatelia mesta.
      Absolútne nezvládnuté!!!

      • 3.1.1
        Kocur says:

        Zberne dvory na dedinach su bezplatne ako aj v Trnave. Plati sa len za stavebny odpad a za ten sa plati aj v meste.

        • 3.1.1.1
          OH. says:

          Nie na každej dedine je zberný dvor.
          Aj tam kde majú zberný dvor, nemajú ho otvorený celé dni, ale len v určité hodiny.
          Veľké množstvo dedinských smetí je v Trnave.

        • 3.1.1.2
          NevecGdo says:

          Na tych dedinach to nie je az ta ruzove.Pristavia jeden kontajner a do rana je plny a polovica veci tam ani nepatri, tak ako v TT v kontajneroch na plast a papier je vsehochut.

      • 3.1.2
        doby says:

        Netreba zavádzať. Odo mňa na zbernom dvore vždy pýtali občiansky preukaz a ešte kontrolovali, či bydlisko je v príslušnom územnom obvode ako zberný dvor. Možno to nerobia na každom zbernom dvore, ale určite neplatí všeobecne, že to nie je kontrolované.

        • 3.1.2.1
          Dvor says:

          Nepovedal by som, že tu niekto zavádza.
          Navyše v zberných dvoroch sú tolerovaní rôzni somráci, ktorí lezú na odpad v kufroch automobilov ako masárka na hovn…

      • 3.1.3
        NevecGdo says:

        To co pises je z casti pravda. Vela tych dedincanov ma stale trvale bydlisko v TT, kvoli odpadu, detom v skole a skolke.

        Mna sa na bydlisko pytali v zbernom dvore naposledy 2 roky dozadu.

        Na K Mahra za Tacku vozi zamestananec Holywood burgeru 3-4 velke krabice sklenych poharov od majonez a pod. Neunuva sa to vhodit do kontajnera na sklo, ulozi to vedla a je spokojny, viem od jeho suseda.
        Tie kose na tejto adrese su skvost, na grcanie.

        Trnava produkuje velke mnozstvo odpadu aj preto ze tu mame automobilku a jej dodavatelov. Su to obrovske mnozstva z Ciny , sev Afriky a pod kartonov, plastov dreva, folii pasok, co denne ide do odpadu. Marius Pedersen to nestiha spracovat. Vlastne to ani nespracovavali, len si zaplnali dvor a zrazu zahlasili ze su plny.

        Recyklacia je v TT v plienkach a hlavne tu chyba spalovna, na ktoru aj tu na tomto platku pekne nadavali diskutujuci.

        S tymi listami musime suhlasit. Tak ako je velka moznost prist k urazu na lade, tak je to v poslednom obdobi na hnilom listi plus na psacom hovne. A to je este lepsie si ten psi exkrement odniest na bote spolu s listim domov, ako na chrbte, ci zadku.

        • 3.1.3.1
          Hrabať či nehrabať says:

          Psíčkarom sa to lístie páči. Pes sa vykadí do lístia, reflexívne to zadnými začne zahrabávať. Majiteľ sa tvári že nič tam neostalo, pretože výkal je skrytý. A hrabať sa rukami v osratom lístí tiež nie je to pravé orechové.

        • 3.1.3.2
          Kat says:

          Si veľmi málo zorientovaný v oblasti recyklácie v Trnave. Trnava je jediná na Slovensku, ktorá zvýšila poplatky za zvoz odpadu z dôvodu že separujeme odpad, vraj veľa bolo, zdôvodnenie v roku 2015. Separovaný odpad je tovar, ktorí sa obchoduje, spalovať ho je ten najnehospodárnejší spôsob jeho likvidácie. Už som čítal kde budú nové spaľovne na Slovensku po novom, čiže Matovičovej vláde, to ako že slušne kradnúciej partie. Ten spôsob likvidácie v tejto gubernii spočíva v tom že filtre nie je problém vypnúť, filter je najdrahšia časť spaľovne s nízkou životnosťou. Druhá výhoda spočíva v blízkosti hraníc s Rakúskom a možnosťou spaľovať odpad v spaľovni keď sú filtre odstavené. v súčastnosti je malí problém s cenami za predaj fólií z recyklovaného materiálu z dôvodu nízkej ceny ropy. To však je dočasná záležitosť.

          • 3.1.3.2.1
            Spaľovna says:

            Spaľovne umiestnené nie ďaleko od rakúskych hraníc. Viacero spaľovní. Najlepšie v blízkosti diaľnice.
            S tými filtrami to je tiež dobrý postreh. Naši ľudia vedia zapnúť tie dokonalé filtre s účinnosťou 99,999% aj dve hodiny pred neočakávanou kontrolou.

    • 3.2
      Postreh says:

      V Bratislave je tiež postavená parkovacia cykloveža a vôbec ich tam netrápi či niekto v Trnave nad tým híka alebo nehíka. Problematiku híkania nechávajú oslíkom.

Napíš komentár

reklama

reklama

Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.