Rozvoju cyklochodníkov bránia aj absurdné požiadavky vlastníkov pozemkov

Cyklochodníky v mestách či bezpečné cestičky pre cyklistov medzi obcami na Slovensku dlhodobo chýbajú. Hoci treba objektívne priznať, že postupne sa najmä v mestách nejaký ten nový úsek s vyznačenou cestou určenou pre cyklistov objaví, stále je to žalostne málo. Aj prejazd bicyklom naprieč Trnavou je dobrodružstvom nielen pre skúsených cyklistov, nehovoriac o menej zdatných starších ľuďoch či mamičkách s menšími deťmi.

Výraznejšiemu rozvoju cyklistických trás v regiónoch a chodníkov v uliciach miest bráni podľa slov vedúceho kancelárie primátora mesta Trnava Pavla Tomašoviča aj slovenská legislatíva. Zákonné normy totiž umožňujú požadovať zo strany majiteľov pozemkov pod plánovanými trasami pre cyklochodníky výkupné ceny ako za stavebné pozemky.

Cyklochodník ako je na Clementisovej plánovalo, teda oddelený od cesty, plánovalo mesto realizovať aj na Zelenečskej. Zabránili tomu prehnané požiadavky majiteľov pozemkov


„Je nemysliteľné, aby sme ako mesto platili za kúsok predzáhradky vedľa hlavnej cesty ceny ako za stavebný pozemok. Takýmto spôsobom sa príliš ďaleko v rozvoji bezpečných cyklochodníkov nedostaneme,“
hovorí Tomašovič. Aj preto bude podľa jeho slov mesto iniciovať návrh zákona, ktorý by zaradil cyklochodníky medzi komunikácie verejného záujmu, čím by sa uľahčilo rokovanie s majiteľmi pozemkov o cenách, a prípadne by bolo možné pozemok vyvlastniť za cenu stanovenú znaleckým posudkom.

„Primátor Bošnák bude na túto tému hovoriť osobne s ministrom dopravy Figeľom. Sme za to, aby sa tieto vzťahy znormalizovali a veríme, že touto cestou by na celom území Slovenska došlo k výraznejšiemu rozvoju cyklochodníkov a cestičiek pre cyklistov,“ myslí si. Ako pripomína, pokiaľ by politici upravili zákon tak, aby stál na strane cyklostrás, v Trnave by bolo možné vytvoriť celistvú sieť cyklochodníkov v priebehu troch rokov.

Cyklochodník na Bottovej ulici

Mesto Trnava vytvorilo v ostatných rokoch niekoľko cyklochodníkov, no aj Tomašovič si uvedomuje, že trás je stálo málo. Vytvoreniu ucelených cyklistických ciest, ktoré by prešpikovali mesto, bránia najmä vyššie spomenuté problémy s legislatívou.
Navyše už existujúce cyklochodníky často končia nezmyselne uprostred cesty. „Mali sme na výber. Buď spravíme cyklochodník v tom trasovaní, pokiaľ máme pozemok, alebo počkáme, pokiaľ sa nedohodneme s majiteľmi – a až potom urobíme celú trasu. Rozhodli sme sa pre prvú možnosť s tým, že po uzavretí rokovaní ďalšiu časť cyklochodníka dokončíme tak ako je plánovaný,“ vysvetľuje.

Nevyriešené majetkovo – právne vzťahy s pozemkami bránia rozvoju moderných cyklociest aj z pohľadu čerpania eurofondov. Každému je jasné, že pokiaľ nemá vysporiadaný pozemok, o dotácie z európskych peňazí žiadať nemôže. Upravená zákonná norma by túto situáciu mohla posunúť do úplne iných dimenzií. K snahe občianskych či súkromných subjektov vytvoriť sieť cyklotrás, umiestnených v bezpečnej vzdialenosti od frekventovaných ciest, by sa v prípade úpravy v zákone určite pridali samosprávy aj vyššie územné celky. A práve táto skutočnosť by mohla konečne naštartovať mnohé projekty, ktoré zatiaľ existujú len na papieri či v myšlienkach nadšencov.

Veríme, že si aj sami politici uvedomia, že tento problém je možné a potrebné riešiť. Často sa pri príprave cyklochodníkov stretávame s absurdnými požiadavkami a situáciami, ktoré v konečnom dôsledku znamenajú, že projekt sa nakoniec nerealizuje,“ skonštatoval na záver P. Tomašovič.

Ulož ako PDF
Napísal 10. augusta 2010 12:58. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

3 komentáre pre “Rozvoju cyklochodníkov bránia aj absurdné požiadavky vlastníkov pozemkov”

  1. 1
    deMayer says:

    Bude asi celkom zaujímavé sledovať ako sa s týmto mesto/štát vysporiada. Či skončíme ako pri diaľnici v P. Bystrici, alebo súkromné vlastníctvo bude pevnejšie ako zámer (aj keď akokoľvek ušľachtilý) mať cyklotrasy po celom meste.
    Pri predstave, že mi niekto vyvlastní pozemok na cyklotrasu a potom ma pred domom každý deň zrazí 50 cyklistov idúcich po chodníku v 3-stupoch (ako je to napr. na Clementisovej každý deň, keďže sa im nechce ísť cyklotrasou, čo je na druhej strany cesty) mi napadá, či je to ozaj potrebné…

    Thumb up 0 Thumb down 0

  2. 2
    VlaDyka says:

    Takéto reportáže by mali donekonečna „búchať na dvere“ všetkým kompetentným na MÚ ! Ešte tak zverejniť mapu plánovaných a existujúcich chodníkov, s presne tými časťami, ktoré sa spominajú v článku….
    Ale je alibistické vyhovoriť sa vetou „Mali sme na výber. Buď spravíme cyklochodník v tom trasovaní, pokiaľ máme pozemok, alebo počkáme…“ ! Takto sú cyklochodníky priam nebezpečné !!! keďže končia v strede cesty. Čo má robiť cyklista, keď sa vinou (mesta ?) ocitne v protismere (v kruhovom objazde, či v inej križovate…) Sťažovať sa ? Komu ? Tomu alibistickému aparátu, ktorý si „môže vybrať“ ? Tak prečo potom nedokonči, neobnoví (či väčšinou skôr nezačne ?!) aj vodorovné dopravné značenie pre cyklistov ? Prečo, aj keď sám p. Tomašovič tvrdí : „ďalšiu časť cyklochodníka dokončíme tak ako je plánovaný“ sa toto neudialo napr. pred Aqacentrom, ktoré nedávno dokončili ? Staval sa nie tak dávno obvvchat mesta, realizujú sa nové kruhové objazdy, povolí postaviť nákupné centrá popri obchvate – kde sú cyklochodníky (a chodníky !) ? Ako mesto chce znižovať dopravnú záťaž, keď za každou „prkotinou“ je potrebné ísť autom ?
    A na strane druhej – územný plán mesta predsa už roky cyklotrasy pozná a definuje… musí ! To ho nikto nepozná od jeho vzniku, kadiaľ sa navrhujú alebo riešia. ? (Ak nie, odkážte ho na autora UP : Ing. arch. Peter Zibrin, PhD.)
    Súhlasím, že je to celé legislatívne absurdné….všade ! Nielen v Trnave. Ale je absurdné, že každé volené vedenie opakuje to isté….donekonečna.

    Thumb up 0 Thumb down 0

  3. 3
    VlaDyka says:

    „Cyklochodník ako je na Clementisovej, teda oddelený od cesty,…“ aj tak konci na vjazde na parkovisko pred LIDL-om a dalej uz nepokracuje. A to mu chyba po Buciansku cca 150 m + dokoncenie okolo/cez kruhovy objazd a napojenie na trasu na Veternej (konciacu pre nasledujucim kruhovym objazdom) !
    Aj napriek jeho planovanej dostavbe (vid Koncepcia rozvoja cyklotrás : http://www.trnava.sk/new/download.php?download_file=f7418c02d47753ef36b6e442f228668afaf3d354 strana 22 3. SEVER a 23 – 4.VYCHOD) existujucej cyklotrasy typu B (nespravne a zavadzajuco uvedenej, ze je uz zrealiovana aj cast pred novopostavenym Aquapolisom !)
    Taktiez poza UCM na Bucianskej je iba chodnik pre pesich a nie cyklochodnik (typu C), ZAPAD zachranuje viacmenej jedina dlhsia trasa v meste – v lese na Kamenny mlyn, na JUHu je iba jediny cyklochodnik – na Zelenecskej, ktory ako-tak sluzi ucelu, a SEVER, nebyt spominaneho kuska na Veterenej nema vobec nic – bez ohladu na cast na Cukrovej (zase odnikadial nikam) ci Zatvor II., co je v nedohladne.
    Fakt neviem preco pri projektovani a pripomienkovani kruhovych objazdov neriesili aj tuto cast dopravy ? Preco nie je cyklochodnik zapracovany v stavbe obchvatu ? NIKDE ! O Modranke, Hrciarovciach, atd,…ani nehovorim….
    A ak niekde ciastocne (!) naznak existuje, tak vodorovne dopravne znacenie k nemu aj tak uz neexistuje a vobec sa neobnovuje. „Najlepsim“ prikladom je trasa popred Evanjelicky dom, kde uz opat auta parkuju na cyklotrase a jazdi sa „po starom“, akoby to tam vobec nikdy nebolo….
    Veeelmi by ma zaujimalo, ako chce mesto ako spravca doriesit tuto casto „problemu dopravy“. Vyzera to tak, ze iba koncepcnym trasovanim…. ;( Ale na co su mi trasy, ked nemam kadial….?!

    Thumb up 1 Thumb down 0

Napíš komentár

reklama
Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané.