Veriaci si na Kalvárii pripomenuli výročie úmrtia Blahoslavenej sestry Zdenky

Asi 300 veriacich obyvateľov Trnavy a okolia si v piatok 31. júla 2015 pripomenulo 60. výročie úmrtia Blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej. V tento deň sa na Trnavskej kalvárii uskutočnila spomienková slávnosť spojená so slávením svätej omše. Práve tu, na mieste bývalého starého trnavského cintorína, bola sestra Zdenka pred 60 rokmi 2. augusta 1955 pochovaná.

Svätej omši predchádzal duchovný program, ktorý viedli sestry z Inštitútu milosrdných sestier Svätého kríža. V úvode sv. omše odznel príhovor Trnavského dekana  Stanislava Vojtku a bývalého primátora Trnavy Štefana Bošnáka, ktorý pripomenul osadenie pamätnej tabule Blahoslavenej sestre Zdenke na Kalvárii a tiež udelenie čestného občianstva Blahoslavenej sestre Zdenke mestom Trnava.

Hlavným celebrantom svätej omše bol Mons. Ján Sokol, koncelebroval s ním trnavský dekan Stanislav Vojtko a ďalší šiesti kňazi.

Milosrdné sestry Svätého kríža

Zástupcovia KDH (zľava) A. Přidal, B. Královičová, Š. Bošnák položili kyticu kvetov pred relikvie bl. Sestry Zdenky

Kazateľ P. Dominik Lejman, OSPPE – farár na Tulipáne vo svojej homílii okrem iného povedal: „Sestra Zdenka nás pozýva k tomu, aby sme dali Bohu život ako obetu. Ona do poslednej chvíle života znášala utrpenie s hrdinskou trpezlivosťou. Zažiarila nám ako vzor vernosti a odpustenia. Spomienka na Sr. Zdenku i účasť na tejto svätej omši nám pripomína, čo máme, čo môžeme a čo robíme zo svojím životom. Nech náš život zažiari plnosťou svojich možností.“

Pred ukončením sv. omše priblížila prítomným Sr. Mária Laššákova okolnosti Zdenkinej smrti a po nej sa prítomným prihovoril aj Zdenkin súčasník prof. MUDr. Štefan Kopecký, PhD.

Po ukončení svätej omše položili zástupcovia KDH A. Přidal, Š. Bošnák a B. Královičová kyticu kvetov pred oltár na ktorom boli relikvie bl. Zdenky. Potom mali prítomní – za spevu sestier – možnosť uctiť si relikvie blahoslavenej Zdenky.

(bj)

Zdenka Schelingová

Blahoslavená Zdenka Schelingová (* 24. december 1916, Krivá – † 31. júl 1955, Trnava) bola slovenská rehoľníčka rádu Milosrdných sestier Svätého kríža a obeť prenasledovania katolíckej cirkvi v Česko-Slovensku.

V rokoch 1933-35 absolvovala zdravotnú školu. 6. júla 1931 nastúpila do kláštora Milosrdných sestier Svätého kríža do Podunajských Biskupíc ako kandidátka. Do noviciátu vstúpila 28. januára 1936 a prijala rehoľné meno sestra Zdenka, 30. januára 1937 zložila prvé rehoľné sľuby. V rokoch 1937–1940 pracovala v Štátnej nemocnici v Bratislave na internom oddelení. Potom pracovala do roku 1942 ako ošetrovateľka v Humennom, a nakoniec do roku 1952, znova v Bratislave ako laborantka na röntgenologickom oddelení štátnej nemocnice (dnes fakultná nemocnica).

Začiatkom roka 1952 pomohla k úteku kňazovi Štefanovi Koštialovi a trom bohoslovcom, ktorí boli väznení. Podarilo sa jej to tak, že „strážnikovi namiešala do pohára s čajom uspávací prostriedok. Motívom jej činu boli slová dozorcu, že kňaza spolu s ostatnými odvezú do Ruska a tam ich popravia.“[1] 29. februára 1952 ju zatkla štátna bezpečnosť a po niekoľkomesačnom vyšetrovaní, ktoré bolo sprevádzané mučením, bola postavená pred súd, ktorý ju 17. júna 1952 odsúdil za velezradu na 12 rokov väzenia a 10 rokov straty občianskych práv.

Prešla niekoľkými väzeniami, bola vo vyšetrovacej väzbe v justičnom paláci v Bratislave, vo väzeniach v Rimavskej Sobote, Pardubiciach, v Brne a vo väzenskej nemocnici na Pankráci v Prahe. Väzenie a mučenie podlomilo jej zdravie natoľko, že 16. apríla 1955 musela byť podmienečne prepustená na slobodu z pražskej väznice. 19. apríla 1955 bola prijatá ako pacientka do trnavskej nemocnice, kde aj zomrela na následky mučenia 31. júla 1955.

Krajský súd ju 6. apríla 1970 oslobodil od žaloby pre trestný čin velezrady, a 18. novembra jej Najvyšší súd SR zrušil rozsudok v celom rozsahu, čím jej umožnil úplnú občianskoprávnu rehabilitáciu.

Jej pozostatky boli uložené na cintoríne v Trnave, v roku 1979 boli premiestnené na kláštorný cintorín do Podunajských Biskupíc. V roku 2003 boli presunuté do kláštorného kostola v Podunajských Biskupiciach.

Pápež Ján Pavol II. ju 14. septembra 2003 vyhlásil za blahoslavenú.

ZDROJ: Wikipédia