NDS chce stavať južne od diaľnice D1 novú rýchlostnú cestu R1

Nová rýchlostná cesta R1 z Mostu pri Bratislave do Vlčkoviec by mohla prechádzať cez katastrálne územia niekoľkých obcí v trnavskom okrese.

Výstavbu 40-kilometrového úseku cesty, ktorá by mala v budúcnosti odľahčiť preplnenú diaľnicu D1, plánuje Národná diaľničná spoločnosť (NDS). Projekt je v súčasnej fáze v štádiu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Rýchlostná cesta R1 sa má v Moste pri Bratislave napojiť na takzvaný nultý okruh Bratislavy označený ako diaľnica D4.

„Predložený zámer slúži k tomu, aby popísal pripravovanú stavbu, popísal životné prostredie, ktorým prechádza, priniesol odhad predpokladaných vplyvov na životné prostredie a bol podkladom pre rozsah hodnotenia, ktorý definuje rámec pre Správu EIA. V rámci Zámeru EIA bude tiež realizované porovnanie s pozitívami, ktoré by výstavba a následná prevádzka jedného z variantov R1 nepochybne priniesla vo vzťahu k dopravnej obsluhe nielen blízkeho regiónu, ale aj celého Slovenska,“ konštatuje NDS v zámere.

Pohľad na trasovanie navrhovanej cesty R1 cez katastre obcí južne od Trnavy a pripájacie body súčasnej R1

Nová rýchlostná cesta R1 Most pri Bratislave – Vlčkovce je posudzovaná v troch aktívnych variantoch, označených ako zelený, modrý a hnedý.

Do katastrov južných obcí trnavského okresu najviac zasahuje zelený variant. Ten prechádza cez katastrálne územia obcí Pavlice, Majcichov, Opoj a Vlčkovce.

V zelenom návrhu pretína navrhovaná cesta R1 komunikácie III. triedy medzi Voderadmi a Pavlicami a medzi Majcichovom a Zelenčom. Obec Opoj obchádza zo severnej strany. Na súčasnú cestu R1 sa pripája pri Vlčkovciach.

Zelený variant je najkratšou alternatívou, meria 38,8 kilometra.

Modrý variant s dĺžkou takmer 42,2 km zasahuje v trnavskom okrese katastre Majcichova, Vlčkoviec a Opoja.

Pretína cestu južne od Majcichova v smere do Hoste, prechádza južne od Opoja a pripája sa na R1 v dnešnom uzle pri motoreste Vlčkovce.

Hnedý variant s dlĺžkou 42,1 km zasahuje trnavský okres len minimálne – na južnom cípe katastra Vlčkoviec. Návrh variantu počíta sa napojením sa na R1 približne 6 km za Vlčkovcami v smere na Sereď.

Celková situácia. Pre zväčšenie kliknite na obrázok

„Slovenská republika ako súčasť Európskej únie, neustále zvyšuje perspektívu rozvoja spolupráce v rámci Stredoeurópskeho euroregiónu. Význam dopravy v takto integrujúcom sa svete neustále rastie, preto je nutné budovanie nových koridorov mimo zastavané územia miest a obcí tak, aby tranzitná doprava bola vedená v rámci možnosti mimo ich centier. Jedným z takýchto koridorov by mala byť aj Rýchlostná cesta R1 v úseku spájajúcom pripravovanú diaľnicu D4 „Most pri Bratislave“ a existujúcu rýchlostnú cestu R1 „Vlčkovce“.
Tento úsek posudzovanej Rýchlostnej cesty R1 Most pri Bratislave – Vlčkovce by odľahčil diaľnicu D1 v úseku Bratislava – Trnava o dopravu smerujúcu na Nitru, rovnako by skvalitnila dopravnú infraštruktúru priľahlého regiónu s prebiehajúcou rozsiahlou bytovou výstavbou v blízkosti Bratislavy,“ definuje účel potreby výstavby novej rýchlostnej cesty Národná diaľničná spoločnosť.

Je zrejmé, že intenzita automobilovej dopravy narastá. Z údajov, ktoré má k dispozícii NDS vyplýva, že až 60% dopravy smeruje z diaľnice D1 pri Trnave na Nitru. „V prípade realizácie posudzovaného úseku R1 by došlo po jeho dostavbe a uvedení do prevádzky približne polovičný úbytok dopravy na úseku D1 Trnava – Bratislava,“ predpokladá diaľničná spoločnosť.

Pozitívami projektu je zníženie zaťaženia diaľnice D1, predpoklad nižšej nehodovosti a lepšia plynulosť dopravy, rovnako aj zlepšenie dopravnej dostupnosti pre obyvateľov obcí v okolí posudzovaného úseku R1.

Za negatíva možno považovať zásah do území sústavy Natura 2000 a ovplyvnenie maloplošných chránených území, zábery pôdy poľnohospodárskeho pôdneho fondu, väčšinou pomerne dobrej kvality a zvýšené hlukové a emisné zaťaženie dotknutých obcí.

NDS počíta s realizovaním komunikácie v rokoch 2018-2022.

V súčasnosti odhadované orientačné náklady na výstavbu novej R1 z Mostu pri Bratislave do Vlčkoviec by v závislosti od variantov môžu dosiahnuť 635 až 750 miliónov eur. Najdrahším je hnedý variant, najlacnejším zelený.