reklama

Vieme poznať ľudské klamstvo? Zistite v prednáške skúseného kriminálneho psychológa

Oproti sedí podozrivý. Hovorí pravdu alebo klame? Je svedok alebo zločinec? Ako sa mu dostať pod kožu? Chcete vedieť, ako investigatívci čítajú mysle a ako sa dostávajú k pravde? O metódach vypočúvania a získavania informácií používaných u nás bude rozprávať kriminálny psychológ Ondrej Kubík, ktorý tiež prezradí, ako sa dajú poznatky psychológie využívať v trestno-právnych situáciách. Rozprávať bude napríklad aj o tom, ako sa líši výsluch mladistvých, dospelých či osôb s nižším intelektom. Fanúšikovia forenznej psychológie si môžu prednášku vypočuť vo štvrtok 23. januára 2020 v Kine Hviezda.

Slovo forenzný je dnes populárne vďaka seriálom. Čo je forenzná psychológia a čomu sa venuje?

– Moje prednášky sa zameriavajú na jednu z forenzno-psychologických tém. Forenzná psychológia je aplikovaná psychologická disciplína, ktorá skúma psychické javy, stavy, procesy a reakcie účastníkov súdneho konania alebo účastníkov prípravného konania v rámci policajných výsluchov a vyšetrovania. V podstate sa snaží poznávať psychiku osôb, ktoré vypovedajú. Jednou z tých tém forenznej psychológie je efektívnosť výsluchu z hľadiska psychológie.

Čo to znamená?

– Ako klásť otázky či ako sa vyhýbať sugestívnym otázkam. Forenzná psychológia skúma napríklad aj sugestibilitu detí. Maloletý svedok je náchylný k preberaniu názorov od dospelých alebo pre neho významných ľudí. To znamená, že je náchylný k tomu, že ho presvedčíme a on potom môže vypovedať niečo, čo sa v skutočnosti nestalo. Čiže prevezme našu verziu.

Trnava, Kino Hviezda
23. 1. 2020 (štvrtok)
Lístky: bit.ly/MetodyVypocuvania2301
Event: www.fb.com/events/2459871144050532

Rozprávať budete aj o spoznávaní klamstiev.

– Áno, v rámci prednášok budem rozprávať aj o psychologickom posudzovaní vierohodnosti, ale aj klamstva či nepravdivosti výpovede. Inak, to je naozaj zaujímavá a aktuálna téma, ktorá v podstate psychologicky zodpovedá otázke, či vieme poznať ľudské klamstvo pri výsluchu. Vieme poznať klamstvo, napríklad, keď k nám príde žena, ktorá predstiera, že je psychicky týraná? Hovorí sa, že jazvy na tele vidieť, ale na srdci nie, a práve tu tá forenzná psychológia často pomáha nachádzať odpovede v prípade psychického násilia, teda čo k nemu došlo, alebo nie.

Dá sa niečo také zistiť pri jednom výsluchu, alebo je nutná séria viacerých vypočúvaní?

– Toto je relatívne. Na jednej strane je ten, kto to zisťuje a na druhej je ten, kto, buď chce, aby ste to zistili, alebo nechce, aby ste to zistili. Pokiaľ na tej druhej strane sedí podozrivý, ktorý jednoducho nechce, aby ste to zistili (my to nazývame rezistentné správanie), tak vás bude naťahovať. Bude odbočovať od témy výsluchu a vy budete musieť využiť ďaleko sofistikovanejšie taktiky. Deje sa to napríklad pri páchateľoch, ktorí sú super inteligentní alebo pri recidivistoch. Tí zvyknú byť už od začiatku odmeraní a nechcú spolupracovať. Spolupráca sa skôr dosiahne s prvopáchateľom či niekým, kto spáchal zločin neúmyselne. Páchateľ, ktorý už pri páchaní toho činu vedel, že je to protizákonné, sa tak ľahko neprizná. Napríklad daňové podvody, DPHáčkari, ekonomické či subvenčné podvody – to je vysoko sofistikovaná trestná činnosť, ktorá si vyžaduje opakovanie výsluchov. Niekedy sa to musí opakovať aj 10- alebo aj 20-krát, takže podozrivý či obvinený k nám chodí ako na klavír.

Bežný človek nevie, ako vyzerajú výsluchy, predstavu si tvorí na základe filmov a seriálov. Ako teda vyzerá výsluch v slovenských realitách?

– Ako človek so psychologickým a právnym vzdelaním musím povedať, že mám pocit, že sa situácia diametrálne zlepšila. Policajný zbor môžem ohodnotiť pozitívne, aj keď sa samozrejme nájdu aj lajdáci, ale čo sa týka vyšetrovateľov, s ktorými som sa stretol a s ktorými som realizoval výsluchy, tak boli veľmi ústretoví a chceli spolupracovať. Mnohí z nich nemajú problém učiť sa, alebo tú aktivitu prenechajú kriminálnemu psychológovi tam, kde je to potrebné. Kriminálny psychológ môže do výsluchu zasiahnuť otázkou, ale nemôže tak urobiť svojvoľne, pretože výsluch riadiť vyšetrovateľ.

Aké je postavenie forenzných psychológov na Slovensku?

V rámci trestného konania je istý úsek, ktorý rieši polícia. Tam musí byť psychológ povolaný zo zákona z dôvodu, aby bol výsluchu vykonaný ohľaduplne. Policajt má so psychológom tiež konzultovať spôsob prevedenia výsluchu. Ten psychológ tam nie je prítomný len preto, že si to polícia vymyslela, alebo že zákon ukladá, aby tam sedel. Je tam preto, aby dohliadal, napríklad aj na to, aby bola obeť vhodným spôsobom poučená a aby bolo s obeťou trestného činu zaobchádzané dôstojne a ľudsky. Tiež, aby sa rešpektovalo tempo kladenia otázok, ak ide napríklad dieťa. Ak je to napríklad znásilnená žena, alebo muž, tak aby sa vyhlo otázkam, ktoré by ju či jeho mohli znevážiť alebo uraziť. Psychológ má svoje miesto pri výsluchu obete, pretože to, čo nám povie pri výsluchu, teda obsah výpovede, sa stáva dôkazom.

Chodia forenzní psychológovia aj na súdne konania?

– Chodia. Ja osobne som kriminálny psychológ a odborný konzultant a mojou témou za tých desať rokov práce bolo práve prípravné konanie, teda som sa špecializoval na policajný výsluch. Ale samozrejme, bol som už vypovedať na súde.

Akým prípadom ste sa venovali?

– Viete, čo? Tomu, čo sa za posledné roky nalepilo. Ale bola to tŕnistá cesta, lebo zo začiatku ani tá konzultačná činnosť nebola úplne ideálna. Aj my ako psychológovia sme sa snažili dávať nejaký legislatívny náčrt toho, ako by to malo vyzerať. A tak to aj v súčasnosti už vyzerá. Prešiel som si prípadmi týraných žien, sexuálne zneužívaných detí či ublíženia na zdraví, vlastne prípadmi domáceho násilie vo všeobecnosti. Riešil som tiež kupliarstvo, trestný čin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, ale aj závažnejšie zločiny.

Mgr. et Mgr. Ondrej Kubík, PhD.
je kriminálny psychológ, právnik a bezpečnostný analytik. Kubík je uznávaný expert na psychologické posudzovanie vierohodnosti, vyšetrovaciu a kriminálnu psychológiu, psychológiu práva, psychológiu propagandy, psychológiu extrémizmu, technológiu propagandy a psychológiu informačnej bezpečnosti.
Viac ako desať rokov pôsobil ako odborný konzultant Policajného zboru – kriminálny psychológ na účely psychologického posudzovania vierohodnosti výpovedí svedkov, podozrivých a obvinených.
V súčasnosti sa zaoberá problematikou psychológie manipulácie ľudského správania, psychológiou propagandy a extrémizmu, experimentálnou a provokačnou propagandou a technológiou informačnej vojny v kontexte medzinárodného práva ozbrojených konfliktov a medzinárodného práva informačnej bezpečnosti.

Ulož ako PDF
Napísal 13. januára 2020 6:31. Článok je zaradený do rubriky: Aktuálne, Ďalšie správy, Pozvánky, Trnava. RSS 2.0.


INZERCIA

Napíš komentár

reklama

reklama

Prihlásiť sa | © Všetky práva vyhradené. trnava-live.sk I Názory vyslovené v diskusiách čitateľov nie sú názormi prevádzkovateľa webu, a ten za obsah týchto názorov nezodpovedá. Rasistické, vulgárne, urážlivé a príspevky mimo témy článku budú vymazané. Redakcia si vyhradzuje právo na zastavenie diskusie v prípade, že komentáre smerujú k vzájomnému napádaniu sa a osočovaniu účastníkov diskusie alebo iných osôb.